Pracovný trh čelí vážnej výzve. Zatiaľ čo firmy už dnes bojujú s nedostatkom zamestnancov, výhľad na nasledujúcu dekádu neveští nič dobré. Priemysel a poľnohospodárstvo – tradičné piliere zamestnanosti – zažívajú najväčší pokles pracovnej sily.
Na alarmujúci vývoj upozorňuje aj Jana Šimová, manažérka náboru v spoločnosti MAXIN´S Group. Podľa nej sa situácia za posledných desať rokov dramaticky zmenila:
„Počet neobsadených miest sa za posledných desať rokov zvýšil desaťnásobne. Najväčší pokles zamestnancov zaznamenal priemysel a poľnohospodárstvo, pričom stavebníctvo a IT sektor si udržiavajú stabilitu, no stále čelia nedostatku kvalifikovaných ľudí. Pandémia a geopolitické faktory ešte viac prehĺbili problém s dostupnosťou pracovnej sily.“
Tradičné odvetvia strácajú ľudí
Zatiaľ čo niektoré sektory ako IT či stavebníctvo drží nad vodou technologický pokrok a moderné pracovné podmienky, v poľnohospodárstve a priemysle ide často o fyzicky náročnú prácu, ktorá pre mladých nie je atraktívna. Mnohé pozície zostávajú neobsadené a pracovná sila v týchto odvetviach starne.
Ministerstvo podporí zamestnávanie žien aj Rómov vo Volve. Nechceme, aby žili zo sociálnych dávok, hovorí Ondruš
Prognózy nie sú priaznivé
Výhľad na rok 2030 je ešte hrozivejší. Ak sa nezavedú konkrétne opatrenia, Slovensko môže čeliť ešte väčšiemu kolapsu na trhu práce:
„Ak sa neprijmú vhodné opatrenia, očakáva sa, že do roku 2030 bude na Slovensku chýbať viac ako 250-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Dopyt po technických profesiách a IT odborníkoch bude rásť, pričom mnohé manuálne profesie môžu byť postupne nahrádzané automatizáciou,“ hovorí Jana Šimová.
Školy nestačia a mladí odchádzajú
Podľa Šimovej je jedným z hlavných dôvodov aj nepomer medzi tým, čo vychováva školský systém, a čo reálne potrebujú zamestnávatelia:
„Školský systém nestačí na pokrytie dopytu po technických profesiách a mnohí pracovníci s takouto kvalifikáciou idú pracovať radšej do zahraničia.“
Riešenia existujú, ale treba konať rýchlo
Zmeniť nepriaznivý vývoj si vyžaduje strategické kroky a najmä spoluprácu štátu, škôl aj zamestnávateľov. Jana Šimová vidí tri kľúčové oblasti, ktorým sa treba venovať:
- „Investícia do rekvalifikácie a vzdelávania – Spolupráca so školami, duálne vzdelávanie a interné školenia môžu pomôcť preklenúť medzeru medzi dopytom a ponukou.“
- „Lákanie zahraničných pracovníkov – Zjednodušenie vízového procesu a lepšia integrácia zahraničných zamestnancov môžu pomôcť s nedostatkom pracovnej sily.“
- „Zlepšenie pracovných podmienok – Flexibilná pracovná doba, vyššie mzdy a atraktívne benefity môžu pomôcť udržať zamestnancov dlhodobo.“
Budeme mať prácu, ale nie ľudí?
Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže čeliť paradoxu: budú technológie, budú stroje, bude dopyt, ale nebude, kto by túto prácu vykonával. Priemysel a poľnohospodárstvo môžu o desať rokov fungovať na hranici prežitia. A to už nie je problém len pre firmy, ale aj pre celú krajinu.
