Štátna pomoc s energetickou krízou nie je dostatočná, priemysel od Dovhuna očakáva rýchle riešenia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
VLÁDA: Členovia novej vlády SR
Minister hospodárstva Slovenskej republiky Peter Dovhun. Foto: SITA/Diana Černáková

Rýchle a systémové riešenie kompenzácie zvýšených cien energií pre veľké podniky. To je podľa zástupcov najväčších slovenských podnikov hlavná úloha pre nového ministra hospodárstva Petra Dovhuna.

Štátna pomoc nie je dostatočná

Aktuálna štátna pomoc v súvislosti s energetickou krízou nie je podľa nich dostatočná, čo znevýhodňuje slovenské spoločnosti v porovnaní s ich európskymi konkurentmi.

„Trpia tým najmä väčšie a energeticky náročné podniky, ktoré sa do dnešného dňa nedostali k relevantnej pomoci. Od nového ministra očakávame, že sa to zmení,“ uviedol pre agentúru SITA generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Podľa neho je nevyhnuté uzavrieť „vlečúcu“ sa diskusiu a začať firmám adekvátne pomáhať.

Jednoduchšie čerpanie eurofondov

Za kľúčové pre rozvoj slovenského priemyslu označila asociácie aj efektívne čerpanie eurofondov. Nová vláda by podľa nej mala zacieliť svoje úsilie na to, aby zabránila ich opakujúcemu sa prepadávaniu.

„Považujeme za dôležité, aby jednotlivé výzvy boli už od začiatku pripravované tak, aby umožnili čo najjednoduchšie čerpanie finančných zdrojov. Očakávame zjednodušenie administratívnych procesov, zlepšenie transparentnosti a efektívnosti riadenia eurofondov,“ priblížil Lasz.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga zasa upozornil na nutnosť navýšiť prostriedky z Environmentálneho fondu.

„Veríme, že kompenzácie pre podniky z Envirofondu za uplynulý rok budú násobne vyššie ako za rok 2021, kedy predstavovali celkovo približne jeden milión eur,“ skonštatoval pre agentúru SITA.

Zásadný problém

Zamestnávatelia apelujú aj na zefektívnenie procesov na strane štátu pri posudzovaní investičných zámerov a jednotlivých stanovísk.

„Za zásadný problém považujeme predovšetkým reakčnú dobu – v praxi podnikateľské subjekty neraz od predloženia návrhu čakajú aj 15 mesiacov na vyjadrenie, čo je skutočne ťažko pochopiteľné,“ objasnil Kiraľvarga.

Celkovo by pritom zamestnávatelia od novej vlády uvítali také kroky, ktoré v konečnom dôsledku zvýšia konkurencieschopnosť ekonomiky a podnikateľského prostredia.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Andrej LaszMiroslav KiraľvargaPeter Dovhun
Firmy a inštitúcie APZD Asociácia priemyselných zväzov a dopravyRUZ Republiková únia zamestnávateľov