Robert Šimončič stojí na čele Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) už od roku 2010. V rozhovore pre agentúru SITA prezradil aj to, že septembrové voľby nevyvolávali medzi investormi žiadnu neistotu.
Štátna agentúra má podľa neho rozpracovaných niekoľko projektov na baterkáreň, Slovensko pritom v boji o investície brzdí dostatok pripravených priemyselných parkov ale aj zložité a dlhé povoľovacie procesy.
Koncern Volkswagen tento mesiac ohlásil, že na území Európskej únie nepostaví svoju ďalšiu baterkáreň. V tejto súvislosti sa na Slovensku spomínala lokalita pri Štúrove, štát však nikdy oficiálne nepotvrdil, že sa o túto investíciu uchádza. Zaujímalo sa vôbec Slovensko o tento projekt?
My určite máme veľký záujem o baterkáreň, máme rozpracovaných niekoľko projektov. V Európe sa z dôvodu veľmi progresívnych plánov investovania do elektromobility snažia etablovať hlavne baterkárne z Ázie a všetky, ktoré sa pozerajú na Európu, sa pozerajú aj na Slovensku.
Máme veľkú výhodu, čo sa týka polohy, máme euro a dobre rozložené automobilky. Zo Slovenska by sa zároveň dali veľmi dobre obhospodáriť aj fabriky v Maďarsku, Poľsku či Čechách.
Máme teda určite šancu jednu z týchto baterkární získať. Je to však investícia náročná na kapitál a na energetiku a zároveň platí, že sa pre jej vybudovanie investor rozhodne až vtedy, keď má dohodnuté kontrakty. To, čo znevýhodňuje celú Európu, je cena energie.
Aj keď hovoríme o rozhodnutí Volkswagenu, kľúčová bola pre nich práve cena energie. Keď sa pozrieme na Kanadu, Ameriku, alebo napríklad Maroko, všade tam môže investor dostať podstatne lepšiu cenu energie. V tejto oblasti teda svojím spôsobom nezaostáva Slovensko, ale celá Európa.
Slovensko však má jednu veľkú výhodu, a to že máme atómové elektrárne, ktoré predstavujú stabilný a spoľahlivý zdroj energie. Taktiež máme veľmi vysokú úroveň nízko alebo nulo uhlíkovej produkcie.
Dá sa časovo odhadnúť, kedy by mohol byť ohlásený príchod investora z tejto oblasti aj u nás?
Časovo ťažko. Jednáme s niekoľkými investormi, uvidíme, ako sa veci vyvinú ďalej. Niekedy máme takú skúsenosť, že komunikujeme rok a pol, potom sa investori odmlčia a o tri mesiace sa ozvú a zrazu sa, obrazne povedané, zajtra začína.
Alebo sa niekedy stretneme s takým raketovým nástupom, že sa ozve investor a za štyri mesiace padne definitívne rozhodnutie. Je to veľmi ťažké predpovedať a ako som povedal, pri baterkárňach je to vždy závislé na tom, či majú dohodnutý kontrakt s niekým v Európe.
O akých sumách sa v súvislosti s takýmito investíciami bavíme?
Hovoríme o miliardových investíciách, povedzme od jednej do troch miliárd. Tá kapitálová investícia na baterkárne je skutočne obrovská. Ale opäť zdôrazním, že je to aj extrémne energeticky náročné. Slovensko však má jednu veľkú výhodu, a to že máme atómové elektrárne, ktoré predstavujú stabilný a spoľahlivý zdroj energie. Taktiež máme veľmi vysokú úroveň nízko alebo nulo uhlíkovej produkcie. To bol napríklad jeden z veľmi dôležitých atribútov pre rozhodovanie automobilky Volvo.
Za mnohými investíciami stoja obrovské firmy, niektoré majú obrat porovnateľný so slovenským HDP.
Je jedným z potenciálnych investorov aj InnoBat?
My nehovoríme o konkrétnych projektoch, ani o tých rozpracovaných. Nie je to z toho dôvodu, že by sme sami nechceli, my by sme sa radi pochválili s kým rokujeme. Ide o prístup samotných investorov. Zároveň platí, že tí, ktorí sú kótovaní na burze, ani nemôžu podávať takéto informácie. Firmu InnoBat ale každopádne poznáme a komunikovali sme s nimi aj ohľadom ich aktivít v zahraničí.
Má Slovensko ešte potenciál prijať nejakú veľkú investíciu z automobilového priemyslu?
My sa na to takto nepozeráme. Podľa mňa treba budovať celý reťazec, to je kľúčové, lebo všetky automobilky prechádzajú na elektromobilitu. Je to obrovská vlna, čo sa valí z Európskej únie a my ako malá krajina na nej musíme ísť. Nepozerajme sa teda na to tak, či máme ešte priestor.
Aj v prípade už ohlásených investícií, my sme nehľadali konkrétnu automobilku, Slovensko sa dostalo do hry, na začiatku to bolo možno 15 krajín a skončili sme ako víťazi. Nefunguje to tak, že si povieme, čo by sme chceli a oslovíme investora s tým, aby k nám prišiel. Za mnohými investíciami stoja obrovské firmy, niektoré majú obrat porovnateľný so slovenským HDP.
SARIO pracuje na tom, aby k nám prichádzali čo najlepšie a čo najkvalitnejšie investície.
Ako sa pozeráte na dlhodobo opakovanú kritiku prílišnej orientácie Slovenska na automobilový priemysel?
Faktom je, že každý má silné a slabé stránky a mal by pracovať na tých silných. Koho zaujíma priemer? Čiže v tom, v čom sme dobrí, by sme sa mali aj ďalej zlepšovať a posilňovať. Dôležité je, aby rástla pridaná hodnota, aby dodávatelia, ktorí k nám prichádzajú, prinášali vedu a výskum, aby tu boli najdrahšie technológie a najvyššia produktivita. Plus transformácia na elektromobilitu, to je pre Slovensko kľúčové.
Práve vďaka miliardovej investícii Volva na východnom Slovensku vyrastie u nás automobilka, ktorá bude ako prvá vyrábať iba elektromobily. Ako projekt prebieha a nebude mať Volvo problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily?
Dá sa povedať, že tá investícia beží. Čo sa týka zamestnancov, to bola napríklad jedna z oblastí, ktorú intenzívne riešili a v rámci ktorej sme im pomáhali robiť viaceré analýzy, odkiaľ by mohli získať pracovnú silu, či už ide o zahraničných pracovníkov alebo Slovákov, ktorí aktuálne pracujú v zahraniční.
Volvo bude totiž určitým magnetom, ktorí ľudí pritiahne. Dnes už nastali nejaké posuny v možnostiach zamestnávania cudzincov. Napríklad cez nariadenie vlády o relokáciách alebo nariadenia pre zrýchlený proces zamestnávania v oblasti dopravy či špecifických výrobných pozícií. A ono to zároveň nefunguje tak, že budú zo dňa na deň potrebovať 20-tisíc pracovníkov.
My sa snažíme investície tlačiť do menej rozvinutých regiónov. Zároveň je veľmi dobré, ak do regiónu príde jeden veľký hráč, ako teraz Volvo na východné Slovensko. Automaticky to pritiahne množstvo dodávateľov.
O aké investície má vlastne Slovensko aktuálne záujem?
SARIO pracuje na tom, aby k nám prichádzali čo najlepšie a čo najkvalitnejšie investície. Pracujeme systematicky, dnes máme rozpracovaných 65 projektov v kumulatívnej hodnote viac ako 13,5 mld. eur a s potenciálom vytvoriť 23-tisíc pracovných miest. Je to ale potenciál. O tieto projekty súperíme s inými krajinami z celého sveta.
Aké sektory a aké regióny dominujú v rozpracovaných projektoch?
My sa snažíme investície tlačiť do menej rozvinutých regiónov. Zároveň je veľmi dobré, ak do regiónu príde jeden veľký hráč, ako teraz Volvo na východné Slovensko.
Automaticky to pritiahne množstvo dodávateľov. Tak to bolo aj v prípade nitrianskeho Jaguar Land Rover. Keď prichádzal, nezamestnanosť v kraji bola okolo 14,5 %, dnes tam prakticky nie je. Veľa projektov teda smerujeme na východ a juh Slovenska.
Čo sa týka sektorov, silný je samozrejme automobilový, vrátane elektromobility, pričom je to naozaj široká škála odvetví, od kože cez umelú inteligenciu až po mechatroniku a elektroniku. Teraz sa veľmi darí aj výrobcom z oblasti tepelných čerpadiel.
Dnes sa už môžeme pochváliť dvomi investíciami z tejto oblasti, BDR Thermea vo Vranove nad Topľov (750 nových pracovných miest) a Winkelmann v Rimavskej Sobote (450 nových pracovných miest), ale sú tu aj ďalší.
Investori vnímajú, že za posledné tri dekády boli na Slovensku vždy vítaní a podporovaní a dostali veľmi dobré služby. A bolo jedno, aká zostava riadila krajinu.
Ako si vlastne máme predstaviť proces získania nejakej investície? Je to o tom, že SARIO aktívne vyhľadáva investorov alebo vás kontaktujú oni sami?
Je to kombinácia. Keď hovoríme o tých naozaj veľkých investíciách, tak to sú spoločnosti, ktoré majú svoj strategický plán pre budúci rozvoj. Keď sa rozhodujú o nejakej veľkej expanzii, pracujú pre ne konzultačné firmy, s ktorými sme v pravidelnom kontakte.
Ak potom padne povedzme rozhodnutie, že chcú investovať v Európe, oslovia niekoľko krajín, ktoré následne medzi sebou súťažia. Zároveň aj my organizujeme investičné semináre a podujatia v zahraničí, kde promujeme Slovensko ako atraktívnu investičnú destináciu.
Nedávno sme boli v Japonsku a objavili sme viaceré nové zaujímavé možnosti. Čiže ideme aj proaktívne, využívame naše kanály, či už webovú stránku, alebo sociálne siete, ale aj naše ambasády. Tých možností je viacej. Nie je to celkom tak, že my si teraz vyberáme, že chceli by sme tu mať Volvo, zavoláme Volvo a pozveme ho na Slovensko.
Zaznamenalo SARIO medzi investormi v súvislosti s ostatnými voľbami určitú nervozitu?
Investori vnímajú, že za posledné tri dekády boli na Slovensku vždy vítaní a podporovaní a dostali veľmi dobré služby. A bolo jedno, aká zostava riadila krajinu. Z vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR a súčasnej vlády je jasné, že sa budú podporovať investície, ako aj doteraz.
Investori veľmi pozorne vnímajú najmä stabilitu, a tá je tu zabezpečená. Potvrdzuje to napríklad aj fakt, že pri získavaní Volva všetky parlamentné strany podpísali list o podpore tejto investície. Ak sa teda pýtate na nejakú nervozitu, tú sme absolútne neevidovali. To smerovanie je jasne dané.
Na Slovensku je zároveň najvyššia produktivita z krajín strednej a východnej Európy. Pre investora tak nie je prioritne dôležité, koľko stojí pracovná sila, ale koľko vyprodukuje. Toto je relevantný ťahák.
Ak by sme sa v rámci rokovaní mali pozrieť na pozíciu Slovenska, aké sú naše najväčšie výhody a naopak najväčšie slabiny?
Dôležité je najmä to, že sme súčasťou eurozóny, ďalej politická a ekonomická stabilita ako aj vysoká lojalita pracovnej sily a jej schopnosť adaptovať sa na nové technológie. Na Slovensku je zároveň najvyššia produktivita z krajín strednej a východnej Európy. Pre investora tak nie je prioritne dôležité, koľko stojí pracovná sila, ale koľko vyprodukuje. Toto je relevantný ťahák.
Mimoriadne dôležitý je aj dostatok zelenej energie, rozvinutosť dodávateľských sietí pre rôzne sektory. To, kde naopak potrebujeme pridať, je mať viac lepšie pripravených lokalít pre investorov a taktiež zrýchliť povoľovacie procesy. Tie sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi náročné a dlhé.
V prvej oblasti výrazne pomohla predchádzajúca vláda, ktorá začala stavať mnohé štátne priemyselné parky. Treba sa však pozrieť aj na tie, ktoré sú v súkromných rukách. Dôležité je, aby boli parky pripravené a a rozmiestnené po celom Slovensku.
Keď Slovensko súťaží v stredoeurópskom regióne, respektíve v regióne V4, naša pozícia sa v porovnaní s minulosťou zlepšila alebo zhoršila?
V prvom rade musím povedať, že my dnes nesúťažíme len so strednou a východnou Európou. Súťažíme o projekty firiem, ktoré sa rozhodujú medzi Mexikom a Slovenskom, medzi Malajziou a Slovenskom, medzi Nemeckom a Slovenskom. Čiže ten priestor súťaže sa veľmi rozšíril na celý svet. Čo sa týka porovnania s okolitými krajinami, ja si myslím, že naše postavenie je veľmi silné. Treba ale posilňovať tie veci, o ktorých som hovoril, teda výstavbu priemyselných parkov a zjednodušenie povoľovacích procesov.
Evidujeme niekoľko ukrajinských firiem, s ktorými spolupracujeme a ktoré sa snažia presunúť svoju výrobu na Slovensko. Je to hlavne z dôvodu zničenej infraštruktúry.
Hrajú ešte v dnešnej dobe nejakú veľkú úlohu investičné stimuly?
Samozrejme. Čím je projekt väčší, tým majú investičné stimuly väčší význam. Je síce pravda, že viac ako polovica projektov, ktoré prichádzajú na Slovensku, nemá žiadne stimuly, avšak v prípade skutočne veľkých projektov, pri ktorých krajiny medzi sebou súťažia, tam význam stimulov rastie. A hlavne, keď sa bavíme o projektoch akými sú spomínaná baterkáreň, kde je obrovská začiatočná investícia. Tu to bez stimulov jednoducho nejde.
V poslednej dobe sa najmä zo strany exportérov objavuje kritika namierená na monotónnosť slovenského exportu, regionálnu aj sektorovú. Ako vnímate túto kritiku?
SARIO má v portfóliu približne 20-tisíc podnikov. Firmy, ktoré využili v tomto roku naše pro-exportné služby a služby na podporu internacionalizácie pochádzajú zväčša z iných sektorov. Prevládajú firmy z oblasti informačných a komunikačných technológií či energetiky, ktoré prinášajú inovatívne produkty a služby. Iba 6% podiel tvoria firmy pôsobiace v oblasti automobilového priemyslu.
Máme niekoľko nástrojov, ktorými im poskytujeme podporu. Sú to jednak podnikateľské misie, biznis fóra, ktoré pravidelne realizujeme v zahraničí aj na Slovensku. Organizujeme ich buď s partnerskými organizáciami alebo cez naše ambasády, cez ekonomických diplomatov či cez obchodné komory. V tomto roku ich bolo skoro 40. Potom sú to medzinárodné veľtrhy, ktorých bolo vlani takmer 20, toho roku zatiaľ viac ako 10.
Ďalej organizujeme kooperačné podujatia. Nástrojov je teda veľa. Čo však nemáme, to je naše zastúpenie v zahraniční. Keď sa napríklad porovnáme s Českou republikou, CzechTrade má vlastné zastúpenia možno v 50 krajinách, je tu snaha, aby malo takéto zastúpenie aj SARIO.
Myslíme, že celkovo fungujeme efektívne, ale je pravda, že keď sa pozriete na iné krajiny, koľko investujú do lákania investorov, respektíve do podpory zahraničného obchodu, tak Slovensko v tomto jednoznačne zaostáva. Nie je to ale len o zdrojoch.
Ako teda vnímate slovenskú ekonomickú diplomaciu?
SARIO s predstaviteľmi ekonomickej diplomacie spolupracuje prakticky na dennej báze. Ako všade, aj tu sú aktívnejší a menej aktívni ľudia. Máme teritóriá, kde sú ľudia veľmi aktívni a majú drive, aby robili extra kroky. A áno, táto sieť, ak ju porovnávame s inými krajinami, je oveľa menej početná.
Máme rozpracovaných niekoľko čínskych projektov, naozaj serióznych projektov z oblasti elektromobility. Potenciál je tam obrovský.
Má SARIO nejaké konkrétne projekty aj na Ukrajine?
Evidujeme niekoľko ukrajinských firiem, s ktorými spolupracujeme a ktoré sa snažia presunúť svoju výrobu na Slovensko. Je to hlavne z dôvodu zničenej infraštruktúry. Takisto sme boli zapojení do procesu hľadania slovenských firiem, ktoré by potenciálne mohli pomáhať pri obnove Ukrajiny.
Aktuálne je ich v zozname približne 300. Ten potenciál do budúcna je pre Slovensko značný, Ukrajina je obrovský trh. Minulý týždeň prebehol v Poľsku veľtrh, kde sme sa zúčastnili a v rámci spoločného národného stánku sa prezentovalo 23 slovenských firiem zo stavebníctva a energetiky.
Novou ministerkou hospodárstva a prvou ženou na tomto poste je Denisa Saková. Mali ste už úvodné rokovanie?
Ešte nie. Doteraz komunikované priority rezortu sú veľmi zhodné s tými, ktoré má SARIO. Tešíme sa na stretnutie, kde jej predstavíme naše plány do budúcna.
Premiér Robert Fico v súvislosti so svojimi prvými zahraničnými cestami spomínal Čínu a Vietnam. Je to podľa vás ten región, na ktorý by sa malo Slovensko sústrediť?
Áno, máme rozpracovaných niekoľko čínskych projektov, naozaj serióznych projektov z oblasti elektromobility. Potenciál je tam obrovský. Podobne tak je to v prípade Vietnamu. Pre Slovensko sú to mimoriadne dôležité teritória.
Môže byť práve návšteva vysokého štátneho predstaviteľa impulzom na posunutie projektu do úspešného ukončenia?
Je to tak, hlavne, keď idete na východ. Čím viac je vládou podporovaná nejaká misia a čím vyššie postavený predstaviteľ štátu delegáciu vedie, tým má na tej druhej strane väčšiu váhu. Takže keď sa premiér nejakej krajiny ukáže v týchto teritóriách, tak to pritiahne adekvátnu pozornosť. Takéto cesty majú výrazný investičný aj obchodný potenciál a pomáhajú udržiavať Slovensko na “biznisovej mape”.
