Slovenskému exportu by pomohlo lepšie prepojenie politiky a ekonomiky (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lukáš Parízek
Štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek počas výpravy kamióna humanitárnej pomoci pre iracký Mosul. V oblasti trpia núdzou a nedostupnosťou zdravotníckej starostlivosti takmer dva milióny ľudí. Konvoj bol vypravený z Logistickej základne MV SR pre krízové situácie vo Vajnoroch. Slovensko posiela do zdevastovanej oblasti zdravotnícke pomôcky, uteráky, postele, prikrývky, hračky či odevy zo zásob MV SR. Bratislava, 15. august 2018. Foto: SITA/Diana Černáková

Predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek nám v rozhovore prezradil, čo najviac trápi slovenský export. Kde vidí priestor na jeho podporu, kto všetko by mal slovenskému exportu pomôcť.

V akej kondícii je aktuálne slovenský export?

Podľa toho, ako sa na to pozeráme, sme päťmiliónová ekonomika a každý náš sused má väčší trh, preto export je a vždy bude kľúčovým prvkom našej ekonomiky. Preto makročísla a štatistiky sa môžu javiť ako uspokojivé, keď sa však na to pozrieme detailnejšie, tak zistíme, že z top 100 exportérov na Slovensku je len necelá pätina domácich firiem, ostatné sú zahraniční investori.

Aké sú jeho najväčšie problémy?

Slovenský export dlhodobo vykazuje rôzne negatívne tendencie, či už v parametroch aktívneho salda, domácej pridanej hodnoty či komoditnej a teritoriálnej nevyváženosti. Je to výsledkom dlhodobého a nesystémového uchopenia podpory domácich výrobcov na zahraničných trhoch. V Rade slovenských exportérov sa to postupne snažíme zmeniť k lepšiemu.

Jednotlivé inštitúcie sa snažia, to sa musí nechať, avšak narábajú s malým rozpočtom, s nedostatkom personálu a majú limitované kompetencie.

Zamestnávatelia združení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení prednedávnom poukázali na veľkú rozdrobenosť pro-exportných inštitúcií. Pôsobí aj podľa vás táto skutočnosť slovenskému exportu problémy?

Určite to vytvára duplicity a nepotrebnú neefektívnosť. Dnes hovoríme o minimálne štyroch ministerstvách a asi štyroch ďalších inštitúciách. Dokonca v najnovších strategických dokumentoch je aktérov ekonomickej diplomacie alebo zahraničného obchodu identifikovaných viac ako 15 ak sa nemýlim. To sa mi javí na slovenské pomery celkom dosť.

Venuje štát, respektíve, jednotlivé inštitúcie, problematike exportu dostatočnú pozornosť?

Jednotlivé inštitúcie sa snažia, to sa musí nechať, avšak narábajú s malým rozpočtom, s nedostatkom personálu a majú limitované kompetencie.

Aké kroky by mali čo najrýchlejšie urobiť?

Určite to je politicky bolestivé, ale my by sme navrhli tzv. “kompetenčne upratať” ako to urobili v Čechách či Maďarsku, a hneď by sa dosiahli lepšie výsledky pri tom istom balíku peňazí.

V prvom rade je potrebné prepojenie politiky a ekonomiky, to znamená, že politické priority v zahraničí by do veľkej miery mali sledovať ekonomický záujem.

Mala by sa teda problematika exportu presunúť pod jedno konkrétne ministerstvo, respektíve inštitúciu? Ak áno, ktorú?

My sme už skôr navrhovali zriadiť napríklad koordinačné centrum exportu pri úrade vlády alebo niečo obdobné, pretože to zadanie musí ísť od politických špičiek, nemožno očakávať, že sa niekoľko ministerstiev samo od seba dohodne kto má hlavné slovo alebo, že vyčlenia na podporu exportu viac peňazí. Nemyslím, že je otázka, ktoré ministerstvo, ale skôr, že podpora exportu by mala byť riadená z najvyššej úrovne. Preto ten úrad vlády.

Čo Slovensku hrozí, ak nenastanú v tejto oblasti zmeny?

Že budeme aj naďalej závislí na cudzích trhoch a zahraničných investíciách, ktoré si u nás outsourcujú vlastnú výrobu, na ktorú my nemáme žiadny vplyv. V jednoduchosti povedané, akoby ste vlastnili nebytový priestor a niekto iný si v ňom otvorí napríklad kvetinárstvo a platí vám za to nájom. Bolo by to vaše podnikanie alebo cudzie? Takých “nebytových priestorov” je veľa a my si nemusíme nahovárať, že by sme tu mali príliš konkurencieschopné podnikateľské prostredie či dobudovanú cestnú alebo železničnú infraštruktúru. Koniec koncov poukazujú na to mnohí zamestnávatelia, niektorí už aj odišli či v tejto kríze avizujú prepúšťanie.

Dá sa povedať niekoľko zásadných konkrétnych opatrení, ktoré by slovenskému exportu pomohli najviac?

V prvom rade je potrebné prepojenie politiky a ekonomiky, to znamená, že politické priority v zahraničí by do veľkej miery mali sledovať ekonomický záujem. Následne viac financovania na podporu exportu. Hovorí sa tu o rôznych balíkoch peňazí, o pláne obnovy, ale o exporte sme nepočuli v tomto kontexte takmer nič. Napríklad také Francúzsko má celú jednu kapitolu v pláne obnovy venovanú podpore globálnej značky Francúzska a ich biznisu.

Memorandum Pro Export je v zásade formálna záležitosť, ktorá má veľmi praktický účel.

Minister hospodárstva Richard Sulík podpísal Memorandum Pro Export, ktorým vyzýva na verejnú diskusiu v tejto oblasti. Značí to, že si štát uvedomuje nutnosť zmien v tejto oblasti?

Áno, som veľmi rád, že ministerstvo hospodárstva, s ktorým úzko spolupracujeme, na tento dopyt pozitívne reagovalo. Cítime ochotu meniť veci k lepšiemu. Memorandum podpísal aj predseda parlamentu Boris Kollár.

Podporia dokument aj ďalší predstavitelia vlády?

Uvidíme, čakáme na spätnú väzbu. Dokument je veľmi objektívne napísaný a výzva je relevantná, neviem si predstaviť racionálny dôvod prečo ho nepodporiť.

Aký bude jeho ďalší osud?

Memorandum Pro Export je v zásade formálna záležitosť, ktorá má veľmi praktický účel. Zachytiť relevantný dopyt, ktorý môžu dnes či v budúcnosti vládni predstavitelia využiť na realizáciu potrebných opatrení. Dnes tento dopyt reprezentuje viac ako 10 tisíc firiem s tržbami na úrovni viac ako 10 percent slovenského HDP. Pripojili sa aj asociácie, zväzy, univerzity, či odborníci z praxe, veľvyslanci, ministri a podobne. Dopyt je prierezový, celospoločenský a apolitický.

Každá koncepcia či stratégia je len tak dobrá, ako sa bude realizovať. Tá predchádzajúca sa neimplementovala vôbec.

Dokument má podporu aj zo strany podnikateľov, aké najvýraznejšie problémy ich v tejto súvislosti trápia?

Tak samozrejme je to už viac ako dva roky jedna kríza za druhou. Najprv koronakríza, počas ktorej sa takmer necestovalo, logistika stála a podobne. Následne kríza ohľadom energetických vstupov, teraz vojna na Ukrajine. To všetko významne limituje rozvoj medzinárodného obchodu.

Problematike exportu sa venuje aj Koncepcia vonkajších ekonomických vzťahov a ekonomickej diplomacie na roky 2022 – 2030, ktorú prednedávnom schválila vláda. Ako ju hodnotíte? Prináša potrebné vízie do budúcnosti?

Každá koncepcia či stratégia je len tak dobrá, ako sa bude realizovať. Tá predchádzajúca sa neimplementovala vôbec. Takže držme si palce, aby sa opatrenia pretavili do praxe. Rada slovenských exportérov bude v tomto smere nápomocná.

Prednedávnom vznikla na Slovensku aj Rada vlády pre produktivitu a konkurencieschopnosť, ktorá by sa taktiež mala zaoberať aj exportom. Čo od nej očakávate?

V tejto rade sme členom a aktívne participujeme. Je to vhodná platforma na komunikáciu štátu so súkromným sektorom. Jej zriadenie vnímame pozitívne a budeme sa zasadzovať o to, aby export bol neustále témou.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lukáš Parízek
Firmy a inštitúcie Rada slovenských exportérov