Osvieženie v podobe oroseného piva patrí k horúcemu letu a mnohí Slováci si ho doprajú priamo v podnikoch, na chate či v pohodlí domova. Ako sa ukazuje, kvalitný pivný zážitok považujú za samozrejmosť, a mnohí sa zamýšľajú ďalej nad tým, ako môžu chrániť prírodu vedomou voľbou. V obchodoch preto stále častejšie siahajú napríklad aj po pive vo vratnej sklenenej fľaši, ktorá sa u nás teší čoraz väčšej obľube.
Sklo je materiál roka 2022
Prínos skla pre súčasnosť vyzdvihlo v januári OSN, ktoré rok 2022 vyhlásilo za Medzinárodný rok skla pre jeho „kľúčovú úlohu v najrôznejších oblastiach ľudského života“. O to potešiteľnejšie je, že v rámci pivných obalov hlásia svoj návrat vratné sklenené fľaše. Tie z Prazdroja je dnes možné odovzdávať na takmer 6000 odberných miestach po celom Slovensku. Vďaka zabehnutému systému sa podľa údajov Plzeňského Prazdroja Slovensko vratná sklenená fľaša v priemere znovunaplní až 22-krát a v obehu vydrží aj 6 alebo 7 rokov predtým, než ju kvôli opotrebovaniu vyradia, aby z nej opäť vyrobili novú fľašu.
Slováci sa vracajú ku koreňom
Podľa zistení pivovarníkov je obľúbenosť vratných sklenených fliaš v srdci spotrebiteľov na najvyššej priečke. Najnovšia interná štúdia Prazdroja v spolupráci s agentúrou Kantar medzi Slovákmi, ktorí konzumovali niektorú zo značiek Pilsner Urquell, Šariš, Gambrinus, Veľkopopovický Kozel alebo Radegast ukazuje, že tento trend je najsilnejší vo vekovej kategórii 50 až 65 rokov, kde hlavnú rolu zohráva nostalgia a zvyk. Druhou najvýznamnejšou skupinou sú prekvapivo ľudia od 18 do 34 rokov, pričom generácia milovníkov piva vo veku od 35 do 49 rokov má zase väčší vzťah k plechovkám. Celkový objem piva vo vratnom skle má podľa spoločnosti Nielsen na slovenskom trhu pritom za prvé štyri mesiace 2022 medziročne narástol o 9 %, pričom sklenené fľaše predstavovali 28 % celkových predajov baleného piva a to aj vďaka aktivitám Prazdroja. „Podporujeme ekologickú voľbu, a preto si dávame záležať na zvyšovaní povedomia o pive vo vratnom skle. V obchodoch sa nám osvedčili pohodlné balenia po osem kusov a teší nás, že podobne to vidia aj naši spotrebitelia. V priebehu posledných dvoch rokov badáme ich príklon k vratnému sklu, pričom náš aktuálny trhový podiel je tu takmer 50 %, čo z náš robí lídra v oblasti predaja piva vo vratných sklenených fľašiach na Slovensku,“ hodnotí vývoj na trhu David Kovář, ktorý má v spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko na starosti oblasť maloobchodu a obchodných reťazcov.
Zálohovanie podporuje ekológiu
Okrem toho, že podvedomá voľba sklenenej fľaše presahuje do kultúrnej roviny, ide aj o vedomú ekologickú voľbu. Vratné sklenené fľaše sú vďaka možnosti ich opätovného využitia obalom, ktorý je z pohľadu uhlíkovej stopy v segmente baleného piva environmentálne najvhodnejšou voľbou. Zo štúdie Prazdroja vieme, že spotrebitelia na nich oceňujú práve možnosť opätovného využitia a sklenenú fľašu stále vnímajú ako najkvalitnejšiu formu baleného piva. „Jednou z hlavných priorít spoločnosti sú obaly, pričom cieľom je mať ich do roku 2030 všetky plne cirkulárne, čiže znovu použiteľné alebo recyklovateľné. Uvedomujeme si, že byť lídrom znamená robiť aktívne konkrétne kroky už teraz, preto posledné dva roky intenzívne podporujeme vratné sklenené fľaše, ktoré rástli v objemoch nad očakávania,“ hovorí Martin Grygařík, obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Slovensko.
Článok vznikol v rámci projektu #EkoSpolu, ktorý prináša Plzeňský Prazdroj Slovensko s cieľom informovať o znižovaní dopadov podnikania na životné prostredie.
- Smerovanie Plzeňského Prazdroja Slovensko v oblasti udržateľného rozvoja určuje stratégia udržateľnosti Na budúcnosť 2030.
- Okrem dosiahnutia uhlíkovej neutrality vo výrobe piva do roku 2030 bude Prazdroj využívať výlučne obnoviteľnú energiu, redukovať produkciu plastov a pozíciu lídra si chce udržať aj v šetrení s vodou.
- Zodpovedný prístup k výrobe uplatňuje aj pri propagácii produktov, podporuje rozvoj regiónov, v ktorých pôsobí a usiluje sa čo najefektívnejšie nakladať s prírodnými zdrojmi.
- Kroky spoločnosti v oblasti udržateľnosti zhrňuje integrovaná Správa o udržateľnosti.
Informačný servis