Smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa stala symbolom pocitu, ktorý vládol v našej spoločnosti už veľmi dlho – pocitu, že bohatí a mocní môžu všetko a pre nich neplatia rovnaké pravidlá ako pre bežných ľudí. Namiesto mávnutia rukou, že sa s tým nič nedá robiť, sa však spoločnosť prebudila, čo je možné cítiť ešte aj dodnes, tri roky po vražde. Pre agentúru SITA to povedala Marianna Mrva zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Novinára a jeho snúbenicu zastrelili vo februári 2018 v ich dome vo Veľkej Mači. Kuciak pracoval ako investigatívny novinár pre portál Aktuality.sk
Od vraždy Kuciaka a jeho snúbenice uplynuli tri roky, odsúdení sú strelec a sprostredkovateľ
Výrazná časť ľudí sa podľa sociologičky začala zaujímať o procesy a inštitúcie, ktoré predtým verejnosť vnímala len okrajovo, ako napríklad voľbu generálneho prokurátora, či policajného prezidenta. „A zdá sa, že otázku dôvery verejnosti začali citlivejšie vnímať aj samotné inštitúcie, presvedčiť ľudí o svojej dôveryhodnosti sa však nedá zo dňa na deň. Pozitívne procesy, ktorým sme svedkami v posledných mesiacoch, napríklad že sa polícii rozviazali ruky, alebo prebiehajúca očista súdnictva, však musia ľudia vidieť aj na nižších úrovniach, prípadne opakovane zažiť na vlastnej koži,“ podotkla.
Krajina zranená nespravodlivosťou
Vražda podľa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ukázala, že žijeme v krajine zranenej nespravodlivosťou, prienikom mafiánskych štruktúr do najvyšších poschodí štátnych orgánov, korupciou a kupovaním moci, brutalitou, vulgárnosťou, aroganciou. Na otázku, čo sa za tri roky od vraždy zmenilo, odpovedal, že sa možno na to pozrieť z troch perspektív.
Po prvé, v dejinách bývajú zlomové udalosti, ktoré ostro nasvietia charakter spoločnosti, v ktorej sa odohrajú. Po druhé, vyvolajú hlbokú túžbu po zásadných zmenách, ktoré sa niekedy, nie vždy, podarí aj uskutočňovať. A keď sa, po tretie, tie zmeny začnú odohrávať, staré štruktúry a vládnuce klany proti nim zbroja, reformátori robia chyby, zvýraznia sa ďalšie problémy a objavia sa nové hrozby.
Dielo najmladšej generácie
Celonárodné občianske vzopätie bolo podľa neho dielom najmladšej generácie. Iniciatíva Za slušné Slovensko prebudila z ľahostajnosti a nezáujmu o politiku a veci verejné tisíce mladých ľudí. „Nástup mladšej generácie na scénu sa prejavil aj v komunálnych, prezidentských i európskych voľbách,“ uviedol. Ako doplnil, účastníci desiatok zhromaždení nechceli štátny prevrat, ale obrat smerom k spravodlivej a solidárnej spoločnosti. Voľby priviedli k víťazstvu garnitúru, ktorá podľa neho až na výnimky nemala skúsenosti z vládnutia. Darilo sa jej rozbehnúť zmeny v súdnictve, v polícii či potvrdiť euroatlantickú zahraničnopolitickú orientáciu alebo zdôrazniť ambície v oblasti ekológie.
Viac o téme: Súd v prípade vraždy Jána Kuciaka
Nebola však podľa Bútoru pripravená riešiť nakopené problémy Slovenska. Navyše do toho všetkého zasiahla pandémia koronavírusu. „Dôvera k našej vláde upadla, premiérov štýl si vyslúžil kritiku nielen z radov opozície. V niektorých prípadoch sa pod tlakom médií, občianskej spoločnosti i expertov dosahuje náprava. Premiér sám však spätnú väzbu často bagatelizuje a nekoná v duchu demokratickej politickej kultúry. Pozitívom je, že sa do verejného diskusného priestoru a sčasti aj do spolurozhodovania dostali vedci,“ uzavrel.
Odsúdili strelca a sprostredkovateľa
V kauze vraždy novinára a jeho partnerky sú po troch rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.
Marček sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd odvolaniu prokurátora začiatkom decembra minulého roku vyhovel.
