Posledné dva roky ukázali, že novinárov nie je možné umlčať a každý pokus vyvolá skôr pravý opak. Konštatovala to podpredsedníčka Výkonnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu IPI Beáta Balogová. Podľa nej vražda Jána Kuciaka novinárov od ťažkých a nebezpečných tém neodradila.
„Nádej krajiny spočíva v tom, že na Slovensku stále máme slobodné médiá a tak stále funguje verejná kontrola moci,“ podotkla v rozhovore pre agentúru SITA.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si podľa Balogovej veľká časť spoločnosti uvedomila, že aj na Slovensku môže práca investigatívneho novinára stáť život.
Vojnové zóny a tyranie
„Do toho tragického dňa boli vraždy novinárov skôr prisudzované vojnovým zónam alebo tyraniám. Dodnes sa spoločnosť snaží pochopiť a absorbovať, čo všetko viedlo k tejto vražde, a čo sa musí zmeniť, aby sa vražda novinára nikdy nezopakovala. Časť spoločnosti pochopila aj to, že často novinári sú tá posledná inštancia, vďaka ktorej sa dostanú na povrch zlyhania politikov, štátnych úradníkov alebo ľudí, ktorých činy majú vplyv na životy ľudí,“ uviedla.
Pochybenia pri vyšetrovaní vraždy Kuciaka pripustil aj Čižnár, prítomnosť Krajmera vyvolávala otázky
Ako ďalej podotkla, pár dní po vražde redakcie na Slovensku zaliala vlna sympatií a podpory od čitateľov a podľa nej vo svojej podpore mnohí dodnes vytrvali.
„Žiaľ politici vládneho Smeru, najmä šéf strany Robert Fico nielen neustúpil od verbálnych útokov na novinárov, ale za posledné dva roky ich ešte zintenzívnil. Šíri bludy a konšpirácie o fungovaní investigatívnych a kritických novinárov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Kremľom platené konšpiračné médiá. Nedá sa nespomenúť Ľuboša Blahu s vysokou pozíciou na kandidátke Smeru, ktorý s požehnaním svojho šéfa nevyberavo útočí na novinárov a zamoruje tým verejný priestor,“ prízvukovala. Podľa nej tým obaja posúvajú latku verejného diskurzu mizerne nízko.
Špeciálnu úctu neočakávajú
Novinári na Slovensku si podľa Balogovej chcú robiť svoju prácu v prostredí bez osobných útokov a vyhrážok, v prostredí, kde polícia neberie vyhrážky a obťažovanie novinárov na ľahkú váhu.
Slovensko sa v roku 2018 dozvedelo o vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice
Myslí si, že špeciálnu úctu za svoju prácu neočakávajú. Dodáva však, že časť verejnosti nemá vždy jasno v tom, kto je, a kto už nie je novinár. „Ľudí, ktorí pracujú pre konšpiračné médiá a vedome šíria falošné správy, by som nenazývala novinármi, ale časť verejnosti ich tak vníma,“ uzavrela.
Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili pred dvoma rokmi 21. februára 2018 v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta.
Špecialista na dátovú žurnalistiku
Zavraždený Kuciak bol reportérom spravodajského portálu Aktuality.sk a špecialistom na dátovú žurnalistiku, ktorý vyhľadával a analyzoval informácie z verejných zdrojov. Venoval sa predovšetkým kauzám spojeným s daňovými a dotačnými podvodmi.
Kuciak písal aj o nezákonných aktivitách podnikateľa Mariana K., ktorý sa mu z tohto dôvodu niekoľko mesiacov pred vraždou v septembri 2017 aj telefonický vyhrážal. Novinár podal na podnikateľa trestné oznámenie, ale polícia ho odmietla bez toho, aby Mariana K. vypočula.
Špeciálny vyšetrovací tím a jeden spis, elitný vyšetrovateľ rozpráva o priebehu prípadu Kuciak
Koncom septembra 2018 polícia v súvislosti s vraždou zadržala a obvinila štyri osoby: Tomáša Sz., Miroslava M., Zoltána Andruskóa a Alenu Zs. V marci 2019 z objednávky vraždy Jána Kuciaka obvinili aj podnikateľa Mariana. K.
Podľa obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry si mal vraždu novinára u Aleny Zs. objednať práve Marian K. z pomsty za články, ktoré odkrývali jeho ekonomickú trestnú činnosť.
