Moskva/Londýn 21. januára (WebNoviny.sk) – Ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne schválil operáciu ruských tajných služieb na zavraždenie bývalého agenta sovietskej KGB Alexandra Litvinenka. Uvádza sa to v správe o okolnostiach Litvinenkovej smrti, vypracovanej pod vedením britského sudcu sira Roberta Owena a zverejnenej dnes v Londýne.
Medzi Putinom a Litvinenkom panovalo osobné nepriateľstvo a členovia Putinovej administratívy mali motív na Litvinenkovo zabitie, citovala zo správy agentúra Reuters. Súčasne pripomenula, že Kremeľ doteraz vždy všetky obvinenia v tejto záležitosti odmietal.
Vychádzali z tajných materiálov
Owen sa pri určovaní miery zodpovednosti Ruska v kauze Litvinenka opieral aj o tajné dokumenty britskej vlády, ale nemôže ich zverejniť. Owen dnes pred novinármi uviedol, že mal prístup k „citlivým vládnym materiálom, ktoré sa týkali vyšetrovania“, ktoré viedol.
Podľa jeho slov tieto dokumenty poskytli z právneho hľadiska „prima facie“ dostatočné dôvody na vyslovenie predpokladu, že zodpovednosť za Litvinenkovu smrť nesie Rusko. Zdôraznil pri tom, že vládne materiály boli „natoľko citlivé, že ich nebolo možné prezentovať na žiadnych – verejných ani otvorených – vypočutiach“.
Owen dospel k záveru, že „operáciu (ruskej kontrarozviedky) FSB na likvidáciu Litvinenka pravdepodobne odobril (Nikolaj) Patrušev, vtedajší šéf FSB, ako aj prezident (Vladimir) Putin“.
Otrávili ho zeleným čajom
Litvinenko bol veľkým kritikom Putina, pomerov v Rusku i v tajných službách. Rusko opustil šesť rokov pred svojou smrťou. Uchýlil sa do Británie, kde prijal občianstvo a pracoval pre tamojšiu tajnú službu MI6.
Na jeseň roku 2006 sa v londýnskom hoteli Millennium stretol s bývalým agentom KGB – teraz poslancom Štátnej dumy – Andrejom Lugovým a jeho ruským spoločníkom Dmitrijom Kovtunom. Zelený čaj, ktorý s nimi Litvinenko počas stretnutia pil, obsahoval izotop rádioaktívneho polónia 210. Litvinenko ležiac na smrteľnej posteli Putina obvinil, že ho dal zabiť, čo Kremeľ vždy rozhodne popieral.
Britský sudca vyhlásil, že si je istý, že to boli Lugovoj a Kovtun, kto Litvinenkovi počas ich spoločného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 1. novembra 2006 v Pine Bar v londýnskom hoteli Millennium, dali do čaju izotop polónia 210.
Stopy tejto vysokorádioaktívnej látky sa potom našli na viacerých miestach britskej metropoly, pripomenula agentúra Reuters.
Právnik Richard Horwell pôsobiaci pri londýnskej polícii podľa Reuters uviedol, že Rusko mohlo mať záujem na Litvinenkovej smrti z viacerých dôvodov: kvôli jeho úteku do Británie, jeho obvineniam z korupcie vzneseným na adresu Kremľa, jeho sympatizovaniu s čečenskými separatistami či jeho tvrdeniam o Putinovom životnom štýle.
Lugovoj považuje obvinenieza absurdné
Poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Lugovoj označil obvinenia britskej vyšetrovacej komisie za absurdné. Výsledky súdneho vyšetrovania, ktoré zverejnili dnes v Londýne, označil Lugovoj pre agentúru Interfax za frašku a pokus o zneužitie kauzy na politické účely.
„Obvinenia na moju adresu sú absurdné. Ako sme aj očakávali, k senzácii nedošlo: dnes oznámené výsledky vyšetrovania opäť potvrdzujú protiruskú pozíciu Londýna, neschopnosť a neochotu Angličanov ustanoviť pravú príčinu Litvinenkovej smrti,“ vyhlásil Lugovoj podľa Interfaxu.
Tzv. polóniový škandál sa podľa Litvinenka stal pre Londýn pohodlným spôsobom, ako dosiahnuť politické záujmy. Poslanec Dumy súčasne vyjadril nádej, že po „polóniovom procese“ britské súdnictvo príde o mýtus o svojej nestrannosti.
Lugovoj upozornil, že s obnovením vyšetrovania prípadu Litvinenko časovo koliduje „protiruská hystéria“, ktorá sa rozpútala po udalostiach na Ukrajine z roku 2014. Ako poznamenal, obnovenie vyšetrovania okolností Litvinenkovej smrti považuje za „úbohý pokus využiť tohto kostlivca v skrini na uspokojenie politických ambícií Londýna“.
Rusi vyšetrovanie odmietli ako netransparentné
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo dnes správu britského súdu o príčinách smrti Litvinenka za politicky angažovanú. Uviedla to dnes v Moskve hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová, ktorá už samotný proces britského vyšetrovania označila za netransparentný.
„Vzhľadom na to nebol dôvod očakávať, že by záverečná správa politicky angažovaného a krajne netransparentného procesu, prispôsobujúceho sa vopred zadanému výsledku, bola zrazu objektívna a nestranná,“ vyhlásila Zacharovová podľa agentúry RIA Novosti. Zdôraznil, že pozícia Ruska v kauze Litvinenko sa nemení a je všeobecne známa.
Vyjadrila ľútosť, že tento „trestný prípad bol spolitizovaný a pokazil celkovú atmosféru dvojstranných vzťahov“. Dmitrij Peskov, hovorca Vladimira Putina, krátko pred zverejnením správy v Londýne deklaroval, že závery britského vyšetrovania nie sú v Rusku predmetom záujmu. Poznamenal však, že správu si v Kremli preštudujú.
Litvinenková závery vyšetrovania víta
Vdova po Litvinenkovi privítala dnes závery vyšetrovania okolností svojho manžela a vyzvala Britániu, aby vyhostila všetkých ruských špiónov a uvalila voči Rusku sankcie. Marina Litvinenková to vyhlásila dnes pred londýnskym kráľovským súdnym dvorom, kde dnes zverejnili záverečnú správu o okolnostiach Litvinenkovej smrti, vypracovanú pod vedením britského sudcu sira Roberta Owena.
„Vyzývam, aby boli z Británie okamžite vyhostení všetci operatívci – či už z FSB, ktorí zabili Sašu (Alexandra Litvinenka), alebo iných ruských tajných služieb pôsobiacich na londýnskom veľvyslanectve (Ruska),“ vyhlásila Litvinenková. Vyzvala tiež, aby na osoby, uvádzané v Owenovej správe ako spoluzodpovedné za Litvinenkovu smrť, boli uvalené cielené ekonomické sankcie a bol im vydaný zákaz vycestovať.
Litvinenková konkrétne spomenula meno Nikolaja Patruševa, ktorý v čase Litvinenkovej smrti šéfoval FSB, a ruského prezidenta Vladimira Putina. Dodala, že britská vláda prisľúbila tieto kroky podniknúť.
Británia zvažuje sankcie voči Rusku
Britská ministerka vnútra Theresa Mayová dnes informovala, že britská vláda si predvolá ruského veľvyslanca, aby mu tlmočila svoju nespokojnosť s neochotou Ruska spolupracovať pri vyšetrovaní Litvinenka. Mayová sa dnes na pôde parlamentu vyjadrila, že v súvislosti s touto kauzou by mohlo dôjsť aj k zmrazeniu bankových účtov dvoch hlavných podozrivých.
V tomto zmysle sa dnes vyjadril aj britský premiér David Cameron, podľa ktorého Británia zvažuje ďalšie kroky proti Rusku po tom, ako britskí vyšetrovatelia dospeli k záveru, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne odobril Litvinenkovu fyzickú likvidáciu. Podľa Cameronovej hovorkyne „záver (britských vyšetrovateľov), že vražda bola schválená na najvyššej úrovni ruského štátu, je veľmi znepokojujúci“. „To nie je cesta, akou by sa mal vydávať nejaký štát, a už vôbec nie stály člen Bezpečnostnej rady OSN,“ dodala. Upozornila, že „s ohľadom na zistenia vyšetrovania uvažujeme o tom, aké ďalšie opatrenia by sme mali prijať“.
Po Litvinenkovej smrti sa britsko-ruské vzťahy dostali na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. Vzťahy sa zatiaľ nepodarilo obnoviť na pôvodnú úroveň, dokonca sa ešte viac skomplikovali po tom, ako Rusko anektovalo donedávna Ukrajine patriaci Krymský polostrov. Jablkom sváru oboch krajín je aj podpora, ktorú Rusko poskytuje režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
