Verejné parky sa postupne transformovali. Svoj pôvodný estetický charakter prispôsobovali potrebám a vkusu verejnosti, ktorá vyhľadávala miesta na oddych, relax a športové vyžitie.
História záhradnej architektúry
História záhradnej kultúry siaha až do starovekého Egypta, Perzskej ríše, Grécka a Ríma. Za kolísku záhradného umenia v Európe môžeme považovať Stredomorie. Okrem toho sa záhradné umenie rozvíjalo aj na Ďalekom východe a na americkom kontinente. Verejné parky sa postupne transformovali. Svoj pôvodný estetický charakter prispôsobovali potrebám a vkusu verejnosti, ktorá hľadala miesta na oddych, relax a športové vyžitie.
V stredoveku boli záhrady sústredené hlavne v okolí kláštorov a hradov. Opätovný rozmach prinieslo obdobie humanizmu a renesancie v 15. storočí. Medzi historicky najvýznamnejšie slohy záhradného umenia patria talianske renesančné záhrady, francúzske barokové a klasicistické záhrady a anglické záhrady v období romantizmu.
Zo súkromných záhrad sa stali verejné
Prvým krokom k vytvoreniu verejných parkov a záhrad bolo sprístupňovanie súkromných záhrad. V období klasicizmu boli niektoré panské záhrady sprístupnené verejnosti. Príkladom je viedenský Práter, záhrada Augarten, alebo londýnsky Regent’s Park. V Čechách to bola napríklad pražská Stromovka. Na Slovensku patrí medzi prvé historický park v Palárikove, Topoľčiankach, či v Betliari. Z týchto záhrad postupne vznikli verejné mestské či obecné parky, alebo záhrady, ktoré vyrástli pri panských sídlach.
Vznik verejných parkov ovplyvnila túžba po prírode
Vznik parkov urýchlila túžba ľudí po prírodnom prostredí v mestách, ľudia vyhľadávali možnosti na rekreáciu a väčší kontakt s prírodou. Medzi prvé verejné parky v strednej Európe patrí bratislavský Sad Janka Kráľa, ktorý v priebehu rokov prešiel viacerými úpravami.
Transformácia verejných parkov na multifunkčné oázy
Verejné parky podstupovali v priebehu rokov rôzne zmeny a transformácie. V minulosti boli navrhované skôr s estetickým a dekoratívnym charakterom, postupne boli modernizované tak, aby prihliadali na potreby a vkus verejnosti. Viac sa orientujú na rekreačné a športové aktivity, prihliadajú na detských návštevníkov a zdravý životný štýl celých rodín (cyklotrasy, bežecké dráhy, športové ihriská).
S nárastom povedomia o ochrane životného prostredia sa verejné parky na Slovensku začali viac zameriavať na zachovanie prírodnej biodiverzity, vytvorenie ekosystémov pre rastliny a živočíchy, ako aj udržateľné metódy riadenia vody a odpadov. Verejné parky na Slovensku sa stali častým miestom pre organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí (koncerty, festivaly, trhy, výstavy) ktoré priťahujú nielen miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Týmto spôsobom sa parky stali miestom oddychu a relaxácie, ale aj živými kultúrnymi priestormi.
Verejný priestor pred rokom 1989 a dnes: Má slúžiť len politikom?
Na Slovensku sa nachádza množstvo parkov a záhrad, ktoré stoja za návštevu. Niektoré z nich vám predstavujeme:
Zámocký park v Bojnickej zámockej záhrade
Tento park sa nachádza okolo Bojnického zámku a bol vybudovaný v roku 1910. Ponúka elegantné a upravené záhony, krásne kvety a stromy, nachádzajú sa v ňom vzácne dreviny a rastliny. Vzácnosťou parku je vyše 700 ročná lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky. Ideálne miesto na romantickú prechádzku.
Mestský park v Piešťanoch
Mestský park Sad Andreja Kmeťa v Piešťanoch patrí k najkrajším na Slovensku. V roku 2011 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Ponúka nádhernú kombináciu zelene, kvetov a stromov. Park disponuje priestrannými trávnatými plochami, chodníkmi na prechádzky a lavičkami na oddych. Jeho atmosféra je pokojná a relaxačná, čo robí z neho ideálne miesto na pikniky, prechádzky so psom, cvičenie alebo jednoducho na oddych a relaxáciu v prírode. Okrem toho park často hostí rôzne podujatia a kultúrne akcie.
Botanická záhrada, Košice
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je najväčšia botanická záhrada na Slovensku. Košická botanická záhrada je vybudovaná na úpätí kopcov pri severnom okraji mesta na ploche 30 ha. Disponuje 4 600 rastlinnými druhmi, vďaka čomu sa radí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe. Najvzácnejšia je najmä zbierka zhruba 1 200 kaktusov a sukulentov, ktorá údajne predstavuje najväčšiu zbierku kaktusov na celom území bývalého Československa.
Prírodný park v Betliari
Ide o jeden z najkrajších a najzachovanejších historických parkov na Slovensku, ktorý je dokonca zapísaný do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta. Za jeho zakladateľa považujeme grófa Leopolda Andrássyho. Pred kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché. V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb, na konci hlavnej prechádzkovej trasy je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa.
Arborétum Mlyňany
Je chránený areál v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Má rozlohu 67 ha a za chránený areál bol vyhlásený v roku 1951. V súčasnosti je arborétum vedeckým pracoviskom SAV. Arborétum je najvýznamnejšie dendrologické zariadenie Slovenska. V jeho zbierke sa nachádza viac ako 2 300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.
Barokový park, Bratislava
V areáli Bratislavského hradu sa nachádza zrekonštruovaná baroková záhrada s fontánou, ktorá je ideálnym miestom na oddych a relax. Hradná záhrada bola zrekonštruovaná podľa plánov z čias panovania Márie Terézie. Zem je pokrytá okrasným bielym kamenivom, v záhrade je vysadených 122 strieborných líp, okolo 6000 krušpánov v živých plotoch a približne 1500 letničiek. Celkovú atmosféru dotvárajú zaujímavé sochy a fontána.
Park Červený kameň
Park Červený kameň patrí medzi klenoty stredoeurópskych stavieb. Skvostom však nie je iba on, ale aj zeleň, ktorá ho obklopuje. Nachádza sa tu niekoľko záhrad a parkov s fontánami, pričom tým najkrajším je francúzsky park hneď za vstupom do areálu hradu.
