Bratislavskí starostovia nesúhlasia s legalizáciou čiernych stavieb, úprava novely podkopáva autoritu územného plánovania

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Murár, cement, stavba
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Bratislavskí starostovia nesúhlasia s legalizáciou čiernych stavieb podľa novely stavebného zákona. Ako informuje hovorkyňa Starého Mesta Veronika Gubková, osem starostov spoločne s hlavným architektom Bratislavy žiada verejného ochrancu práv o preskúmanie a zhodnotenie ústavnosti novely účinnej od 1. apríla 2024.

    Hrubé porušovanie pravidiel

    Podľa zástupcov mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Karlova Ves, Rača, Vrakuňa, Devínska Nová Ves, Lamač, a Čunovo nová legislatívna úprava navádza k hrubému porušovaniu pravidiel udržateľného rozvoja miest a obcí na Slovensku.

    „Táto novela podrýva základné princípy rovnosti všetkých obyvateľov, ochrany životného prostredia, právo na súkromie a vlastníctvo, bezpečnosť a vysmieva sa verejnému rozhodovaniu o regulácii územného rozvoja,” hovorí starosta Starého Mesta Matej Vagač.

    V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

    Územný plán vzniká na základe širokej participácie všetkých aktérov územia vrátane dotknutých občanov, vlastníkov pozemkov, odbornej verejnosti a štátnych orgánov.

    Územné plány

    Tento proces je podľa starostov náročný, dlhodobý, vyžaduje odborné analýzy, verejné prerokovania a schválenie príslušnými orgánmi.

    „Nemôžeme obchádzať územný plán, veď práve ten zaručuje rovnaký meter, rovnaké pravidlá pre všetkých. Rešpektovanie územného plánovania je dôležitý prvok fungovania právneho štátu,” dodáva Vagač.

    V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

    Územné plány poskytujú predvídateľnosť pre občanov, podnikateľov a verejnú správu. Legalizáciou čiernych stavieb môže byť podľa starostov oslabená právna istota a dôvera v kľúčové inštitúcie, ktoré majú hájiť verejný záujem.

    Podľa novelizovanej stavebnej legislatívy, ak stavebník objektu postaveného medzi 1. januárom 1990 a 31. marcom 2024 preukáže splnenie stanovených podmienok, má stavebný úrad takzvanú čiernu stavbu zlegalizovať.

    Nespravodlivé výnimky

    Podľa bratislavských starostov sú novelou zákona podporené a legitimizované nespravodlivé výnimky.

    „Sme znepokojení, že predmetná novela zákona podkopáva autoritu územného plánovania, motivuje k obchádzaniu zákonných postupov, čím vytvára precedens pre budúce zneužívanie systému a v neposlednom rade ohrozuje práva občanov, napríklad narušením ich súkromia, zhoršením kvality životného prostredia alebo zvýšeným zaťažením infraštruktúry a verejných zdrojov,” doplnil Vagač.

    Starostovia a starostky Matej Vagač, Matúš Čupka, Dana Čahojová, Michal Drotován, Martin Kuruc, Dárius Krajčír, Igor Polakovič, Gabriela Ferenčáková a hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan vyzývajú verejného ochrancu práv, aby sa touto legislatívnou zmenou zaoberal z pohľadu jej súladu s Ústavou SR a jej dôsledkov na základné práva občanov.

    Vo svojom liste ombudsmanovi deklarujú, že novela zákona podkopáva princípy právneho štátu a porušuje zásady proporcionality a spravodlivosti.

    Ďalšie k téme

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Dana ČahojováDárius KrajčírGabriela FerenčákováIgor PolakovičMartin KurucMatej VagačMatúš ČupkaMichal DrotovanVeronika Gubková