Informačný model budovy používa 13 % oslovených stavebných spoločností

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Architektúra, stavba, fasáda, budova
pixabay.com/ilustračné foto

Ďalších 35 % firiem o tomto digitálnom modeli vie, ale nevyužíva ho, a 52 % spoločností o jeho využití v stavebníctve zatiaľ nepočula. Povinné zavedenie BIM-u v budúcnosti pri štátnych zákazkách by uvítalo 32 % firiem, 27 % to odmieta a 41 % opýtaných sa nedokázalo rozhodnúť.

Informačný model budovy (BIM) na Slovensku v súčasnosti používa 13 % z oslovených stavebných spoločností. Ďalších 35 % firiem o tomto digitálnom modeli vie, ale nevyužíva ho, a 52 % spoločností o jeho využití v stavebníctve zatiaľ nepočulo. Povinné zavedenie BIM-u v budúcnosti pri štátnych zákazkách by uvítalo 32 % firiem, 27 % to odmieta a 41 % opýtaných sa nedokázalo rozhodnúť. Vyplýva to z analýzy slovenského stavebníctva za druhý kvartál tohto roka, spracovanej spoločnosťou CEEC Research v spolupráci s Považskou cementárňou, a. s., Ladce.

Zjednodušiť by sa malo aj spracovanie rozpočtu

BIM predstavuje fyzický a funkčný objekt s jeho charakteristikami, slúži ako otvorená databáza informácií o objekte pre jeho navrhovanie, výstavbu a prevádzku počas jeho využívania. Ako hlavnú výhodu zavedenia tohto modelu uviedla väčšina riaditeľov stavebných spoločností zjednodušenie spracovania rozpočtu, za ďalšie prínosy považujú urýchlenie prípadných zmien v projektovej dokumentácii a elimináciu chýb pri jej tvorbe. Najmenšiu výhodu vidia v rýchlejšom spracovaní projektovej dokumentácie.

„Pri súčasných znalostiach o pozitívach a negatívach BIM by som jeho povinné zavedenie neodporučil. Názory na jeho využitie v inžinierskom staviteľstve sú veľmi rozdielne, preto by som počkal na podrobnejšie analýzy a hodnotenia odborníkov,“ myslí si obchodný riaditeľ spoločnosti Doprastav, a. s., Ján Záhradník.

Konateľ žilinskej spoločnosti HSF System SK, s. r. o., Tomáš Kosa považuje nástroj BIM za nepochybne výhodné a praktické riešenie ako pre investora, tak i pre projektové a realizačné firmy, z pohľadu správy a údržby stavebného objektu. „Jeho integrácia do celého procesu by bola prínosom pre všetky zúčastnené strany. Avšak na povinné prijatie tohto nástroja by sme sa mali pozerať veľmi opatrne, hlavne z hľadiska implementácie do trhového prostredia,“ uviedol Kosa. Unáhlené zavedenie povinného a komplexného používania BIM by podľa neho mohlo spôsobiť zníženie konkurencieschopnosti a mať dopad na cenu i predĺženie realizácie projektov.

Penetrácia by sa mala zväčšiť

„Zavedenie BIM v štátnych zákazkách môže byť povinné až po jeho rozšírení medzi projektantov vo všetkých profesiách, riadnom doplnení potrebných knižníc a podstatne väčšej penetrácii na stavebnom trhu,“ vyjadril sa riaditeľ Ústavu stavebnej ekonomiky, s. r. o., Juraj Nagy. Generálny riaditeľ a majiteľ K Cero Invest Roman Cerulík povedal, že projektovanie cez BIM by mohlo byť štandardom vo vyspelých krajinách Európskej únie. „A preto nevidím dôvod na to, aby sa vo verejnom sektore k tomuto kroku nepristúpilo aj u nás, čím by sa samozrejme pomohlo aj transparentnosti v zákazkách,“ dodal.

Riaditeľ spoločnosti Štorcad – Graitec, s. r. o., Martin Hudec je presvedčený, že BIM prináša benefity pre všetky zúčastnené strany. „Investor, štát vo finále dokáže znížiť zriaďovacie a prevádzkové náklady projektu s pozitívnym dopadom na jeho finálnu kvalitu. Zavedenie BIM do slovenskej legislatívy so sebou prinesie aj záväzné BIM štandardy, z ktorých bude benefitovať aj súkromný sektor,“ uviedol Hudec.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať