Reagovali na vyhlásenia Petra Pellegriniho a Gabriely Matečnej k pripravovanému dokumentu, ktorý má riešiť rozdrobenosť pozemkov v SR cez pozemkové úpravy (komasácie).
Odborníci pri pozemkových úpravách očakávajú od vlády konkrétne kroky. „Očakávame systematické naštartovanie procesu pozemkových úprav na Slovensku,“ uviedol predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav SR Vladimír Uhlík.
Odborníci z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie, Komory pozemkových úprav SR a Slovenskej spoločnosti geodetov a kartografov spoločnou tlačovou konferenciou reagovali na vyhlásenia premiéra Petra Pellegriniho a ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej o pripravovanom dokumente, ktorý má riešiť obrovskú rozdrobenosť pozemkov v SR cez pozemkové úpravy (komasácie).
Premiér a ministerka totiž minulý týždeň avizovali prijatie zásadného dokumentu, ktorý sa má zaoberať komasáciou pôdy. „Na Slovensku svitá na lepšie časy,“ zhodnotil situáciu Uhlík.
Vláda by mala urobiť štyri kroky
Odborníci od vlády očakávajú štyri kroky. Prvým je zaradenie vykonávania pozemkových úprav medzi priority vlády so stabilným financovaním zo štátneho rozpočtu s cieľom kontinuálne vykonávať pozemkové úpravy bez ohľadu na politické zmeny. Ďalším krokom je transparentná klasifikácia a výber katastrálnych území, v ktorých sa budú pozemkové úpravy vykonávať tak, aby výstupom bol harmonogram katastrálnych území s jasným časovým a finančným scenárom.
Odborníci chcú aj optimálne organizačné a personálne zabezpečenie štátnej správy, ktorá plní funkciu správneho orgánu počas vykonávania pozemkových úprav. Štvrtým krokom je optimálne legislatívne nastavenie s cieľom vykonávať pozemkové úpravy čo najefektívnejšie.
Nejde len o poľnohospodárske pozemky
„Ne severe Slovenska je tá rozdrobenosť vyššia, avšak nikde nie je dobrá,“ zhodnotil situáciu Jozef Urban z Komory pozemkových úprav SR. Neusporiadané vlastníctvo sa podľa neho zďaleka netýka len poľnohospodárskej pôdy. Ide aj o iné typy pozemkov. „My sme zaspali dobu,“ povedal Urban. Podľa neho sa do tejto oblasti dlhodobo neinvestovalo.
Ako uviedol Jozef Kožár zo Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie, reálna finančná požiadavka na celý tento proces je do 900 mil. eur a je málo pravdepodobné, že sa to spraví rýchlejšie ako za 30 rokov.
