Miestny poplatok za rozvoj, ktorý môžu vyberať slovenské mestá od začiatku minulého roka, zatiaľ nenaplnil očakávania samospráv. Napríklad bratislavské mestské časti zaslali hlavnému mestu ku koncu vlaňajška spolu 252 tisíc eur. Bratislava pritom z tohto nového poplatku očakávala oveľa väčší objem peňazí, ako bol nakoniec vyzbieraný.
„Predpokladaný odhad celkovej sumy, t. j. spolu za mesto aj mestské časti, sa očakával v rozmedzí 5 – 8 mil. eur. Tie peniaze tak chýbajú pri financovaní projektov na rozvoj mesta a zostávajú len na lokálne projekty mestských častí,“ uviedla pre portál vRealitach.sk hovorkyňa hlavného mesta Zuzana Onufer. Podľa reportáže TV Markíza dokonca mesto malo očakávať až 15 mil. eur.
V Bratislave je správa miestneho poplatku za rozvoj na mestských častiach. Každá mestská časť má prijaté vlastné všeobecne záväzné nariadenia k výberu poplatku. V prípade Bratislavy platí, že z vybraného poplatku za rozvoj ostáva 68 % mestskej časti a 32 % posiela mestská časť hlavnému mestu.
Ružinov na časť peňazí stále čaká
Mestská časť Ružinov vyrubila do konca minulého roka na základe podkladov od príslušného stavebného úradu stavebníkom miestny poplatok za rozvoj v celkovej sume prevyšujúcej 500 tisíc eur. „Veľkú časť tejto sumy ale mestská časť ešte nemá k dispozícii, nakoľko vo viacerých prípadoch rozhoduje o odvolaniach nadradený orgán – Finančná správa SR,“ dodáva hovorkyňa mestskej časti Marianna Šebová.
Bratislavská mestská časť Petržalka eviduje za rok 2017 poplatok za rozvoj vo výške takmer 92 tis. eur. Ako doplnila Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou, mestská časť vytvorila mimorozpočtový Fond rozvoja, v ktorom sa sústreďujú tieto financie. „V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách sa finančné prostriedky do tohto fondu pridelia po schválení Záverečného účtu za rok 2017, cca v júni 2018. Následne je možné tieto prostriedky zapojiť do rozpočtu. Na schválenie účelu použitia bola v našej mestskej časti vytvorená Rada Fondu rozvoja zložená z poslancov mestskej časti,“ spresňuje Silvia Vnenková.
Spoplatňuje sa podlahová plocha
Slovenské mestá môžu miestny poplatok za rozvoj vyberať na základe zmeny zákona, ktorú v roku 2016 presadili vtedajší poslanci a zároveň primátori Richard Raši a Igor Choma. Poplatok vo výške až 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti budovy môže mesto alebo obec žiadať od stavebníka pri vydaní stavebného povolenia a tiež pri stavbách, ktoré sa stavebnému úradu len ohlasujú.
Od poplatku sú okrem stavieb s územným rozhodnutím, vydaným pred 31. decembrom 2016, oslobodené drobné stavby, ako sú rôzne prístrešky, prístavby či nadstavby do 25 štvorcových metrov, ale aj údržba, zateplenie, oprava a rekonštrukcia stavieb, ktorou sa nezvyšuje podlahová plocha stavby. Do poplatku sa nezapočítava ani vstavaná garáž. Samotný výpočet poplatku na základe podlahovej plochy je však veľmi nejasne definovaný, na čo sa sťažujú stavebníci aj mestské časti.
Príslušný stavebný úrad pritom čerpá potrebné údaje z projektovej dokumentácie. „V projektovej dokumentácii projektant vyčísľuje údaje a potrebné metre štvorcové, takže za správne údaje je zodpovedný projektant,“ uvádza Silvia Vnenková z bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Paradoxom ostáva, že poplatok nakoniec vo svojich mestách nezaviedol ani jeden zo zmienených primátorov. „Poplatok za miestny rozvoj prešiel úpravami v Bratislave, kde sa v niektorých mestských častiach zvýšil pre priemyselné, skladové a poľnohospodárske stavby. V Lamači sa naopak znížil pre bývanie, v Devínskej Novej Vsi, či Vrakuni dokonca aj pre komerčné stavby. V Senci dokonca poplatok znížili na nulu, v Malackách klesol pre priemyselné a skladové haly. Zaviedli ho naopak v Trnave a Hlohovci, mimo Bratislavského kraja ho inak využíva iba mesto Skalica,“ uvádza vo svojej aktuálnej analýze za celý rok 2017 Podnikateľská aliancia Slovenska.
Príde aj zmena zákona ?
Mestská časť Ružinov by zároveň privítala, keby sa zákon o miestnom poplatku za rozvoj zmenil v započítavaní podmienok plynúcich z vydaných rozhodnutí. „Privítali by sme teda, aby bolo v danom zákone jednoznačne zadefinované, či je možné od poplatku za rozvoj odrátať vykonané investície napríklad do infraštruktúry, ktoré stavebníkom plynú z podmienok vydaných rozhodnutí ohľadne ich stavby,“ spresňuje Marianna Šebová.
Na otázky, ako hodnotí Ministerstvo dopravy a výstavby SR výber poplatku a či plánuje v tomto smere nejaké legislatívne zmeny, rezort odpovedal: „S touto otázkou je potrebné sa obrátiť na Ministerstvo financií SR, ktoré má tieto poplatky vo svojej gescii.“ „Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý ako návrh poslancov NR SR z ich vlastnej iniciatívy. Príjmy z miestneho poplatku za rozvoj sú príjmom rozpočtu obcí, ktorý je na území obce možné zaviesť fakultatívne, preto MF SR nehodnotí adekvátnosť príjmov voči predpokladom municipalít. MF SR je otvorené diskutovať o legislatívnom rámci a spôsobe jeho vylepšenia na základe iniciatívy obcí a odbornej verejnosti,“ uviedlo pre portál vRealitach.sk tlačové oddelenie rezortu financií.
Bratislava išla na maximálnu hranicu poplatkov
Sadzba poplatku za rozvoj sa môže podľa platného zákona pohybovať od troch až do 35 eur za každý, aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Štyri veľké bratislavské mestské časti, Petržalka, Nové Mesto, Staré Mesto a Ružinov, stanovili miestny poplatok za rozvoj pre stavby na bývanie v najvyššej možnej sume, a to 35 eur.
Poplatok za rozvoj sa stal vlani aj jedným z argumentov poslancov mestských častí, ktorí odmietli podporiť udelenie štatútu významnej investície pre projekty developerov HB Reavis (Stanica Nivy – Smart City) a J&T Real Estate (Spojená Bratislava). „My neušetríme nič, pretože násobne viac prostriedkov dávame do verejných priestorov, infraštruktúry a koľajovej dopravy, než je výška poplatku za rozvoj,“ konštatoval podľa portálu etrend.sk pri predstavení električky Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate.
„Pri projekte Stanica Nivy – Smart City by vyvolané investície do infraštruktúry presiahli zákonom stanovený poplatok vyše 13-násobne. Okrem toho sa poplatok za rozvoj platí rozložený v čase a je podmienený zmenou územného plánu,“ uviedol pri prezentácii projektu riaditeľ developmentu v HB Reavis Slovakia Jakub Gossányi. V zmysle zákona by pritom výnos z poplatku musela mestská časť použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou. Predmetné prostriedky by tak išli okrem iného opäť na projekty úprav miestnych komunikácií, parkovacích plôch či technickej infraštruktúry.
To potvrdzuje aj zákon, podľa ktorého peniaze získané z poplatku za rozvoj môžu mestá použiť na presne stanovený účel. Výnos z poplatku sa podľa zákona môže použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku, a to na tento účel:
– zariadenia starostlivosti o deti,
– slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,
– sociálneho bývania,
– školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,
– zdravotníckeho zariadenia,
– verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,
– miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry.
