Pre obnovu verejných budov na Slovensku bude kľúčová ambiciózna implementácia novej smernice o energetickej efektívnosti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rekonštrukcia, obnova domu, výstavba, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Rozvoj garantovaných energetických služieb (GES) na Slovensku bude závisieť od transpozície revidovanej smernice o energetickej efektívnosti (EED). Dostatočne ambiciózna implementácia môže podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) zásadne ovplyvniť obnovu verejných budov, stavebný sektor, a tým aj národné hospodárstvo.

Podľa Smernice o energetickej efektívnosti sú verejné orgány povinné každoročne obnoviť minimálne 3 percentá podlahovej plochy verejných budov.

Dosiahnutie takmer nulovej spotreby energie

Cieľom obnovy verejných budov musí byť dosiahnutie takmer nulovej spotreby energie alebo nulových emisií. V tejto súvislosti bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa vzniknutý potenciál obnovy budov skutočne využil. Už teraz vidíme v praxi snahy hľadať spôsoby, ako povinnosť plniť čiastočne alebo formálne. V konečnom dôsledku by takéto konanie mohlo mať negatívny dopad na celkové zlepšenie kvality verejných budov a stavebný sektor ako celok,“ upozorňuje predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) Marcel Lauko.

Pozitívny dopad na národné hospodárstvo aj zamestnanosť potvrdzuje aj analytik platformy Budovy pre Budúcnosť (BPB) Richard Paksi. „Podľa našich prepočtov, ktoré sú zverejnené v odbornej štúdii „Obnova domu ako účinná obrana pred nárastom ceny zemného plynu“, vytvorí každá investícia do obnovy budov vo výške 100 miliónov eur takmer 3 000 pracovných miest. Zároveň táto investícia prispeje k tvorbe HDP sumou 130 miliónov eur a do štátneho rozpočtu prinesie ďalších 22 miliónov eur.“

Otázka nastavenia efektívnych mechanizmov financovania

Podľa Marcela Lauka bude pri obnove verejných budov a plnení našich záväzkov potrebné vyriešiť predovšetkým otázku nastavenia efektívnych mechanizmov financovania.

Ak chce štát obnoviť ročne 3 % verejných budov, nemôže sa spoliehať len na eurofondy. Súčasťou kombinovaného financovania budú musieť byť aj garantované energetické služby (GES), ktoré do systému prinesú súkromné financie. To si však vyžaduje drobné legislatívne úpravy, o ktorých aktívne komunikujeme so zástupcami ministerstiev,“ povedal Lauko.

Pomôcť by mala podľa predsedu správnej rady APES-SK aj skutočnosť, že podľa článku 29 novej EED smernice musia členské štáty zabezpečiť vzorové zmluvy, zverejňovať príklady najlepších postupov a vytvoriť databázu realizovaných projektov. Obnova verejných budov aktuálne nie je jednoznačne medzi kompetenciami žiadneho rezortu, čo podľa Lauka komplikuje hľadanie komplexných riešení.

Vytvorenie pozície ambasádora obnovy budov

APES-SK navrhuje vytvoriť pozíciu akéhosi ambasádora obnovy budov, ktorý by mal koordinovať nadrezortné aktivity a podporovať implementáciu synergických opatrení vyplývajúcich z EED a smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD),“ dodal.

Ako odborníci v oblasti energetickej efektívnosti a garantovaných energetických služieb sme pripravení poskytnúť štátu potrebné know-how, pomôcť s tvorbou metodík a zabezpečiť vzorové zmluvy pre kombinované financovanie, aby sme spoločne dokázali využiť potenciál obnovy budov a prispeli k udržateľnejšej budúcnosti,“ uzatvára Marcel Lauko.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marcel LaukoRichard Paksi
Firmy a inštitúcie Apes Asociácia poskytovateľov energetických služiebBPB Budovy pre budúcnosť