Prečo sú moderní architekti zamilovaní do skla?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Amazon’s Spheres, Seattle
Amazon’s Spheres, Seattle seattletravel.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Sklo je jedným z najvýznamnejších materiálov v architektúre. Jeho elegancia a vysoká kvalita spolu s technologickou vyspelosťou z neho robia nenahraditeľný základ pre moderné a udržateľné budovy. Aký je najvýznamnejší prínos skla v posledných desaťročiach?

Ako vlastne vzniká?

Výroba skla začína zmesou surovín ako je kremík, uhličitan sodný, vápno a oxidy alkalických kovov. Tieto suroviny sa miešajú a roztavia pri extrémnych teplotách nad 1 600°C. Moderná technológia výroby, známa ako „plavenie“, umožňuje presné a efektívne formovanie skla. Po roztavení a rafinácii sa sklovina ochladí a tvaruje sa na povrchu cínového kúpeľa. Po tomto procese sa sklo reže a ďalej upravuje podľa požiadaviek.

Sídlo Aldar v Abú Zabí
Sídlo Aldar v Abú Zabí gettyimages.com

Jedinečné vlastnosti

Jedinečnosť skla spočíva v jeho priehľadnosti, ktorá umožňuje architektom vytvárať rozmanité a esteticky pútavé priestory, kde svetlo hrá ústrednú úlohu. Sklo sa osvedčilo ako významný materiál v stavebníctve aj vďaka svojej schopnosti izolovať interiér budovy od vonkajšieho prostredia. Dokáže blokovať prenos tepla, svetla, zvuku a dokonca elektriny. A napriek zdanlivej krehkosti je aj pevné a odolné. Sklo je materiál, ktorý sa dá úplne recyklovať, čo z neho robí ekologicky šetrnú voľbu. Jeho schopnosť znovu sa narodiť zo svojich vlastných zvyškov pomáha znižovať environmentálny odtlačok a podporuje udržateľné prístupy v stavebníctve. Jeho odolnosť voči ohňu a chemikáliám robí sklo ideálnym materiálom pre stavby, kde je bezpečnosť kľúčová.

Od tradičných sklenených plôch až po high-tech zmesi

Sklo je základným prvkom modernej architektúry s bohatou históriou. Tá začína už u starovekých Egypťanov, ktorí ho používali na dekoráciu a ochranu. Stredovek zaznamenal výrazný nárast použitia skla v architektúre, najmä v gotickom štýle, kde vitráže vytvárali jedinečnú atmosféru katedrál a kostolov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa sklo stalo cenovo dostupnejším a jeho použitie sa v budovách vo veľkom rozšírilo. Toto obdobie označovalo začiatok modernej éry skla v stavebníctve, kde architekti začali experimentovať s rôznymi formami a veľkosťami skla, vytvárať komplexné okenné konštrukcie.

Budova Gherkin, Londýn
Budova Gherkin, Londýn gettyimages.com

V 20. storočí zažila technológia skla obrovský pokrok, zlepšila sa jeho pevnosť, bezpečnosť a energetickú efektívnosť. Vynájdenie tvrdeného a vrstveného skla umožnilo výrobu veľkých tabúľ skla pre okná, steny a dokonca aj podlahy. Vznikali výškové budovy s panoramatickými výhľadmi a prirodzeným denným svetlom. V 21. storočí inteligentné sklo zlepšuje energetickú účinnosť budov reguláciou svetla a tepla. Nové povrchové úpravy, ako napríklad sklo s nízkou emisivitou (na sklo je nanesený jemný, takmer neviditeľný povlak) prispievajú k zníženiu tepelných strát a zlepšujú ekologické aspekty budov.

Len zopár príkladov

Nie je pochýb o tom, že sklo dodáva budovám určitú eleganciu. Fascinujúcich príkladov architektúry zo skla je vo svete mnoho, spomeňme si niektoré:

Sídlo Aldar v Abú Zabí predstavuje úplne kruhovú štruktúru s dvoma výraznými vypuklými sklenenými fasádami, evokujúcimi obraz mušle. Tieto fasády sú spojené pásom vlnitého skla a navrhnuté tak, aby odrážali dynamiku rozrastajúceho sa mesta. Inšpiráciu pre tento dizajn čerpá z námornej histórie Abú Zabí.

Amazon’s Spheres v Seattli sú tri sklenené bubliny, ktoré sú domovom približne 40 000 rastlín. Denné svetlo preniká dovnútra a poskytuje ideálne podmienky pre rast rastlín.

Tancujúci dom, Praha
Tancujúci dom, Praha gettyimages.com

Neprehliadnuteľná je aj budova Gherkin v Londýne vyniká medzi historickou a konzervatívnou architektúrou Londýna.  Sklenená konštrukcia budovy je energeticky účinná, pomáha privádzať do budovy prirodzené svetlo a v zime zohrieva jej obyvateľov pomocou pasívneho solárneho ohrevu.

Spomenúť musíme aj Tancujúci dom na brehu pražskej Vltavy. Budova je inšpirovaná slávnym tanečným párom – Fredom Astairom a Ginger Rogersovou, jedna z dvoch veží je vyrobená zo skla, ktoré sa nakláňa do druhej časti, akoby títo dvaja tancovali valčík. Na obklopenie oceľovej, sklenenej a betónovej konštrukcie sú použité aj dve vrstvy sklenených závesných stien.

Integrácia inteligentného skla do budov umožní presné ovládanie svetla a súkromia, zatiaľ čo transparentné konštrukcie budú pokračovať v poskytovaní úchvatných výhľadov. Energeticky účinné sklo a špeciálne sklo na mieru budú ďalšími trendami, ktoré zvyšujú jeho využitie a udržateľnosť nielen vo výškových budovách.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať