Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala zákon o štátnej podpore nájomného bývania. „V rámci druhého čítania bol v národnej rade predložený a schválený poslanecký návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov, týkajúcich sa úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie“, argumentuje hlava štátu.
Oslabeniu až zánik vplyvu štátu
Podľa súčasného zákona o nájomnom bývaní sú členmi Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mal mať hlasovacie právo aj investiční partneri.
Dotácie pre nájomné byty môžu stúpnuť, dôvodom je nárast cien stavebných materiálov a práce
Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až k zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže zakladateľmi agentúry sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.
Ústavne nesystémový krok
Za podstatnú výhradu prezidentka tiež považuje prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.
Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.
Podľa prezidentky schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný.
„Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami,“ argumentuje Čaputová.
