Na Slovensku by bolo potrebné postaviť ročne približne 20-tisíc nájomných bytov, aby krajina podľa ich počtu na obyvateľa dosiahla priemer Európskej únie do roku 2030. Realita je taká, že výstavba nových nájomných bytov v SR sa za posledných desať rokov spomalila a ich podiel na celkovom počte bytov sa z 18,8 percenta v roku 2007 aktuálne prepadol na asi jedno percento.
Ako informovala ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková, približne tri percentá nájomných bytov sú vo vlastníctve samosprávy, 3,5 percenta vo vlastníctve bývalých stavebných bytových družstiev, ktoré z rôznych dôvodov neboli predané do osobného vlastníctva.
„Zhruba tri percentá nájomných bytov tvoria súkromné nájomné bývanie, prevádzkované takmer výlučne fyzickými osobami. Sektor komerčného nájomného bývania prevádzkovaný právnickými osobami vlastne neexistuje,“ uviedla v utorok analytička.
Regulované nájomné za sto eur
Napríklad, v Rakúsku 43,3 percenta obyvateľov býva v nájomnom bývaní, pričom 14,7 percenta má sociálne nájomné, ostatní majú trhové nájomné. V Nemecku je podiel nájomného 48,1 percenta, pričom 8,2 percenta má sociálne nájomné.
Ceny bytov z druhej ruky v Bratislave vzrástli, zdražel aj prenájom nehnuteľností
Fínsko má podiel obyvateľov v nájomných bytoch 27,3 percenta, keď 15,3 percenta má sociálne nájomné a 12 percent trhové nájomné. V Londýne musí byť z nových developerských projektov 35 percent bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny. Záväzok starostu je zvýšiť ich podiel na 50 percent. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10 do 25 percent.
Regulované nájomné v Bratislave podľa analytičky vyjde v priemernom 2-izbovom byte do 100 eur, pričom komerčný nájom sa v tomto prípade môže vyšplhať aj na 600 eur mesačne. Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40 percent ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie).
Nižšie nájomné by ocenili hlavne mladí
„Na základe uvedeného žije v domácnostiach, kde výdavky predstavujú viac ako 40 percent disponibilného príjmu, 8,4 percenta obyvateľov SR,“ upozornila Buchláková.
Na Slovensku je problém aj s tým, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva 14,3 percenta ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ.
Trnava plánuje výstavbu novej obytnej štvrte Medziháj, ponúkne bývanie približne 1500 ľuďom
Na Slovensku v takomto bývaní žije iba 1,5 percenta populácie, výrazne menej ako priemer únie. Vyše 30 percent obyvateľov EÚ býva v nájomných bytoch, v rámci toho je 10,8 percenta takých, ktorí majú znížené nájomné.
„Regulované nájomné by ocenili najmä mladí ľudia, ktorí kvôli sprísnením podmienkam poskytovania hypoték sa nemôžu dostať k vlastnému bývaniu. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli,“ dodala Buchláková.
