Experimentovanie s rozmanitými formami, materiálmi a spôsobmi môže byť obohacujúce a môže viesť k prekvapujúcim stavbám. Prinášame eklektickú architektúru.
Architektonické štýly v priebehu dejín upadali do nemilosti. Vrchol jedného hnutia spravidla znamená úpadok iného a časom sa zas situácia môže obrátiť. Čas nám umožní prehodnotiť význam a hodnotu niektorých štýlov a eklekticizmus je určite jedným z týchto kontroverzných prípadov.
Eklekticizmus je umelecký postoj, ktorý mieša prvky z rôznych období a umeleckých štýlov do jedného diela. V umení bol tento kompozičný synkretizmus badateľný v 16. storočí. V architektúre prevládal v 19. a na začiatku 20. storočia.
Ako sa zo súkromných záhrad stali verejné parky
Priemyselná revolúcia umožnila výrobu stavebných materiálov vo veľkom, napríklad železa a skla. Spolu s technologickým pokrokom sa zlepšilo aj strojárstvo. Súčasne sa mestá urbanizovali a rozšírili sa možnosti experimentovania s týmito materiálmi.
V tomto období sa na školách výtvarného umenia vyučoval dominantný architektonický štýl založený na veľkolepých, symetrických a impozantných návrhoch. Eklektická architektúra kombinuje historické prvky, no môžeme sa pozerať aj za hranice jedného obdobia. Skúmajme nové materiály a inšpirujme sa rôznymi historickými érami. Možno zladiť grécke frontóny s barokovými ornamentmi a gotickými klenbami – možnosti sú neobmedzené!
Kombinatorické experimentovanie s cieľom vytvoriť nové spôsoby vyjadrenia vytvára precedensy pre neočakávané projekty, ktoré môžu niekedy pôsobiť zvláštne. Okrem toho tento postoj umožňuje každej lokalite pridávať a kombinovať prvky z ich konkrétnych kultúr a kontextov alebo prvky privlastnené z iných kultúr.
Európsky akademizmus a prísnosť priniesli kanonické príklady eklektickej architektúry, ako napríklad parížska opera od Charlesa Garniera a Gare d’Orsay tiež od francúzskeho architekta Victora Lalouxa. Národná knižnica od Francisca Marcelina de Souza Aguiara tiež znamenala vstup do 20. storočia. V Sao Paule bola eklektická architektúra vítaná múzeom Ipiranga od Tommazia Bezziho. Mala však jedného zo svojich najväčších predstaviteľov v architektovi Ramosovi de Azevedo, ktorý je zodpovedný za viaceré budovy v Sao Paule – Mestské divadlo, strednej školy Liceu de Artes e Ofícios, či budovu železničnej stanice Estação da Luz.
S modernizmom sa eklektická architektúra začala spájať s určitou spoločenskou triedou. Nový umelecký jazyk sa radikálne rozišiel so svojimi predchodcami. Formálne skúmanie viedlo k pôsobivejšiemu využívaniu eklektických materiálov. Medzi úspechmi a neúspechmi, inšpiráciou a privlastnením môže byť zaujímavé zamyslieť sa nad tvorivým prístupom eklektickej architektúry ako skutočnej kombinácie prvkov z rôznych období alebo miest.
Ak súčasné umenie mieša materiály, predmety a dokonca aj skúsenosti, aby otvorilo nové čítanie o svete, prečo by to isté nemohla robiť aj architektúra?
