Na Slovensku žije aktuálne vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % obyvateľov. Záujem Slovákov o reality neutícha a podľa prieskumu spoločnosti IPSOS plánuje počas najbližších piatich rokov kúpu nového bytu či domu 23 % Slovákov. Vyplýva to z analýzy, ktorú pripravila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
V roku 2023 bývalo vo vlastnej nehnuteľnosti až 93,6 % Slovákov a Sloveniek. Po Rumunsku (s podielom 95,6 %) je to druhý najvyšší podiel v EÚ, pričom viac ako 90 % dosahujú ešte Chorváti a Maďari.
V EÚ ide v priemere o 69,2 % obyvateľov. Podiel Slovákov žijúcich vo svojej nehnuteľnosti dlhodobo osciloval okolo úrovne 90 %, avšak od roku 2020 zaznamenal relatívne dynamický nárast na aktuálnych takmer 94 %. Dáta tak poukazujú na rastúci záujem Slovákov o vlastné bývanie a o kúpu nehnuteľnosti.
Prieskum trhu a verejnej mienky
Za posledné desaťročie prišlo zároveň k zmene v podiele našincov, ktorí bývajú vo vlastnom byte alebo dome financovanom hypotékou. Kým v roku 2014 predstavoval ich podiel necelých 11 %, vlani išlo už o 25 %. Vyplynulo to z aktuálnych dát Eurostatu.
Aktuálny prieskum prináša odpovede na otázky týkajúce sa plánov a rozhodujúcich kritérií Slovákov a Sloveniek ohľadom kúpy nehnuteľnosti v horizonte piatich rokov. Spoločnosť Ipsos, ktorá poskytuje komplexné služby v oblasti prieskumu trhu a verejnej mienky vrátane konzultačnej činnosti, realizovala prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 003 respondentov a respondentiek starších ako 18 rokov v dňoch 27.10. až 1.11.2024 pomocou on-line zberu dát.
Vlastné bývanie v rozdielnych vekových kategóriách
Počas najbližších piatich rokov plánuje kúpu nehnuteľnosti 22,6 % Slovákov a Sloveniek. Ide najmä o byty s podielom 10,1 % a domy s 9,0 %. Stavať dom plánuje 2,3 % opýtaných, zaobstarať si rekreačnú chalupu alebo chatu 1,2 % respondentov.
Záujem o malé byty narastá, cena za meter štvorcový trhá rekordy
Nové bývanie plánujú viac muži (24,8 %) ako ženy (20,7 %), v oboch prípadoch prevláda záujem o byty a domy. Avšak ženy oproti mužom vo väčšej miere túžia po novostavbách či po výstavbe domu. Záujem o nové bývanie s pribúdajúcimi rokmi, resp. rastúcim vekom, klesá.
Vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov si plánuje zaobstarať nové bývanie 52,2 % opýtaných, pričom ide prevažne o byty. Vysoký záujem bol vykázaný aj u respondentov vo veku 25 až 34 rokov a to s podielom 48,2 %. V tomto prípade sú plány zamerané prevažne na kúpu domov, nasledované kúpou bytov. Nadpriemerný dopyt po novom bývaní (na úrovni 27,4 %) vykázali aj opýtaní vo veku 35 až 44 rokov.
Zvýšený dopyt po novom bývaní
Najväčší záujem o novú nehnuteľnosť v horizonte piatich rokov vykázali obyvatelia Bratislavského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja s podielmi 39,5 %, 25,9 % a 22,0 %. Kým v Bratislavskom a Trenčianskom kraji prevláda dopyt po bytoch nad domami, v Banskobystrickom kraji je to naopak a vyšší záujem je o domy ako o byty.
Zvýšený dopyt po novom bývaní vykázali zároveň obyvatelia s vyššími mzdami, najmä na vedúcich pozíciách. Zaujímavé výsledky prináša prieskum spoločnosti IPSOS aj ohľadom rozhodujúcich kritérií pri kúpe nového bývania. Dominuje cena nehnuteľnosti, ktorú uviedlo až 47,4 % opýtaných.
Nasleduje lokalita a poloha s podielom 33,3 %. Ďalšími dôležitými faktormi sú výška vlastných úspor (12,7 % ), energetická náročnosť (11,7 %), ale i súkromie či dostupnosť služieb (občianska vybavenosť) zhodne s podielmi 10,3 %. Medzi pomerne častými odpoveďami (s podielmi v rozpätí 7 až 8 %) sa nachádzali dopravná dostupnosť, možnosti financovania (hypotéka a výška úrokov, stavebné sporenie), či veľkosť a dispozícia.
Slovenský rezidenčný trh
Ženy častejšie označili dôležitosť ceny a lokality v porovnaní s mužmi. U mužov zase oproti ženám bola vo väčšej miere evidovaná možnosť parkovania. U mladých ľudí do 24 rokov viac rezonuje lokalita ako cena a pre túto vekovú kategóriu je dôležitejšia aj dopravná dostupnosť.
U starších nad 66 rokov oproti ostatným vekovým kategóriám dominuje energetická náročnosť. Slovenský rezidenčný trh prechádza výraznou transformáciou, ktorá reflektuje meniacu sa dynamiku dopytu aj v segmente mladých kupujúcich.
Americkí kupci ženú ceny nehnuteľností v Európe nahor. Kde rastú najrýchlejšie?
„Do rezidenčného developmentu sme vstúpili v roku 2023 a dnes patríme medzi významných hráčov na trhu. V ostatnom roku sme výrazne posilnili našu pozíciu akvizíciami strategických projektov v kľúčových lokalitách. V súčasnosti máme v developmente viac ako 1 600 bytových jednotiek,“ vysvetľuje Martin Šmigura, Local Partner WOOD & Company. Spoločnosť realizuje Millhaus v bratislavskom Prievoze, development pri Kuchajde, podieľa sa na projekte Slnečnice Nad Mestom a rovnako aj v Trenčíne na projekte Nová Merina.
Dostupnejšie byty i prémiové bývanie
„Práve požiadavky mladšej generácie nás utvrdili v tom, že kľúčová je dopravná dostupnosť a rozvinutá infraštruktúra. V prípade Slnečníc ide o priame napojenie na novú električkovú trať, pri Kuchajde máme výbornú dostupnosť do centra a v Novej Merine revitalizujeme rozsiahly areál v širšom centre Trenčína s kompletnou občianskou vybavenosťou,“ konkretizuje Šmigura. V portfóliu pritom nájdete mix od dostupnejších bytov až po prémiové bývanie, čo umožňuje osloviť rôzne segmenty trhu.
Národná banka Slovenska zverejňuje na kvartálnej báze vývoj cien nehnuteľností určených na bývanie v SR. V poslednom štvrťroku 2024 predstavovala cena za 1 m2 nehnuteľnosti 2 596 eur a medziročne tak prišlo k jej nárastu o 6,7 %. Na rekordne vysokú cenu spred vyše dvoch rokov (k 3Q_2022) na úrovni 2 714 eur za 1 m2 to ale nestačilo.
Priemerná cena za jeden štvorcový meter bytu dosahovala v štvrtom kvartáli 2024 úroveň 2 896 eur, v prípade domu išlo o 1 978 eur. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 3 316 eur/m2. Naopak, najlacnejšie vychádzajú byty a domy obyvateľov Nitrianskeho kraja a to v priemere na 1 404 eur/m2.
