Deti s ťažkosťami v učení čelia podľa expertiek rovnakým výzvam ako ostatní žiaci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: SITA/Marián Peiger

Dieťa s ťažkosťami v učení čelí v mnohých ohľadoch rovnakým výzvam ako deti, ktoré tento problém nemajú. Rodič a dieťa by mali spolu navzájom komunikovať a spolupracovať. Uviedli to pre agentúra SITA expertky z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) interná expertka Juliana Perečinská a špeciálna pedagogička Beáta Likeová.

Za najúčinnejšiu motiváciu považujú prirodzenú detskú zvedavosť, hravosť a zmysluplnosť učiva prepojenú s reáliami bežného života či s ich koníčkami. Ak sa podľa nich učivo prirodzenie prepojí s hrou, so záujmami, ktoré dieťa obľubuje, nie sú nutné „špeciálne“ motivačné postupy.

Deti s ťažkosťami v učení čelia rovnakým výzvam

Deti s ťažkosťami v učení podľa expertiek čelia v mnohých ohľadoch rovnakým výzvam ako ostatné deti. Potrebujú sa zžiť s novou edukačnou realitou, prispôsobiť sa odlišnému dennému harmonogramu a poradiť si s rôznymi online aplikáciami a počítačovými programami.

„Všetky uvedené skutočnosti spolu so sociálnou izoláciou môžu u detí spôsobiť intenzívnejšie emocionálne prežívanie reality či negatívne psychické ladenie,“ podotkli. Dodali, že sa to nemusí týkať iba detí s ťažkosťami. Rodič s dieťaťom by mal vzájomne komunikovať a spolupracovať.

Expertky dodávajú, že to platí aj u detí bez problémov v učení. Poznamenávajú, že pri žiakoch s ťažkosťami do vzťahu rodič-učiteľ vstupuje aj špeciálny pedagóg zo školy alebo z poradenského zariadenia. Podľa nich je veľmi dôležitá komunikácia v rámci školského tímu, to znamená medzi učiteľom, špeciálnym pedagógom a asistentom učiteľa, ktorí by mali postupovať koordinovane.

Pri motivácii žiakov s ťažkosťami v učení podľa expertiek nie sú potrebné špeciálne motivačné postupy, ak sa učivo prirodzene prepojí s tým, čo dieťa zaujíma a hrou.

Slovné hodnotenie namiesto známkovania

Expertky poznamenali, že hodnotiť dieťa známkou, ktoré má v učení ťažkosti, je pre učiteľa nesmierne náročné a zložité a pre dieťa často frustrujúce. Doplnili, že pre niektorých učiteľov je výsledná známka postavená na aritmetickom priemere dosiahnutých známok.

„Z tohto uhla pohľadu je potom známka len všeobecné číslo, ktoré vôbec nič nevypovedá o individualite dieťaťa, o jeho snahe a vynaloženom úsilí, o jeho postoji k učeniu, o jeho vlastnom pokroku či o jeho silných stránkach,“ vysvetlili.

V pondelok 6. apríla minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling spolu s dočasnou riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu Miroslavou Hapalovou odporučili študentov hodnotiť slovne a neznámkovať ich. Slovná spätná väzba by mala byť podľa Hapalovej konštruktívna a motivujúca. Expertky vidia výhody slovného hodnotenia v troch rovinách. V konkrétnosti, v zrozumiteľnosti a v evidentnom zacielení na to, čo žiak dokáže.

„Slovné hodnotenie sa stáva motivačným prostriedkom pre každé dieťa. Našou snahou je vytvárať inkluzívne prostredie na školách a slovné hodnotenie je jedným z prostriedkov k tomu, aby sa dieťa vv škole cítilo dobre, chodilo do školy rado a malo chuť sa ďalej vzdelávať,“ uviedli.

Viac o téme: Koronavírus

Školy sú momentálne zatvorené do odvolania a výučba sa uskutočňuje dištančnou formou. Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva a sociálne zariadenia, kde poskytujú zdravotnú starostlivosť. Zaviedla sa tiež povinnosť nosiť rúško všade mimo svojej domácnosti.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav GröhlingMiroslava Hapalová
Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRŠtátny pedagogický ústavVláda SRVýskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave