Od septembra platia pre vysoké školy nové akreditačné normy. Podľa Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy (SAAVŠ) majú garantovať voľnosť a pružnosť pre univerzity a odbory, ktoré naplnia štandardy kvality. Zároveň by mali prispieť k vyčisteniu vysokoškolského prostredia.
Postupne k tomu už aj dochádza. SAAVŠ ešte začiatkom septembra piatim vysokým školám odňala práva na vymenovanie docentov a profesorov, niekoľkým ďalším univerzitám pozastavila 20 študijných programov. Na nápravu v prípade pozastavených študijných programov majú mať školy rok a do dvoch rokov musia s novými štandardmi zosúladiť programy, ktorým akreditácia odobraná nebola.
Vysoké školy čaká prehodnocovanie študijných programov, akreditačná agentúra schválila nové štandardy
Podľa predsedu Výkonnej rady akreditačnej agentúry Roberta Redhammera sú nové akreditačné štandardy zladené s európskymi štandardmi a usmerneniami, čo znamená, že školy po novej akreditácii získajú plný rešpekt a uznanie minimálne v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA).
Vyššie požiadavky na školy
Nové štandardy majú vyššie požiadavky najmä na personálne zabezpečenie. Garantovanie kvality študijného programu jednou formálnou osobou teda už viac stačiť nebude. Školy musia preukázať, že majú aspoň päť kompetentných skúsených učiteľov, ktorí sú schopní zabezpečiť profilové predmety daného študijného programu a študentom sa naozaj venujú.
Jeden z pedagógov by mal byť zároveň garantom zabezpečujúcim chod študijného programu a mal by mať potrebné kompetencie a právomoci aj pri zmenách organizačných štruktúr.
Miera náročnosti aplikácie štandardov do praxe tak bude závisieť najmä od učiteľov študijných programov.
Okrem toho sú školy po novom povinné doplniť informácie, ako sa študenti po úspešnom absolvovaní konkrétnych študijných programov môžu uplatniť. Aké poslanie a aké strategické ciele si podľa Redhammera vysoké školy stanovia, tak budú aj posudzované.
Časovo a administratívne náročný proces
Ako sa pre Webnoviny.sk vyjadril rektorát Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, tento proces bude časovo a administratívne náročný. Nové kritériá budú totiž musieť splniť aj už existujúce študijné programy.
„Bude sa vyžadovať intenzívna participácia všetkých tvorivých zamestnancov vysokej školy. Miera náročnosti aplikácie štandardov do praxe tak bude závisieť najmä od učiteľov študijných programov a osôb, ktorými sa bude preukazovať tvorivá činnosť za dané študijné programy,“ priblížil rektor univerzity Vladimír Hriadlovský.
Vysoké školy musia urýchlene zrevidovať ponuky študijných programov, uviedol to Redhammer
Nové štandardy však považuje za užitočné. Môžu podľa neho reálne zvýšiť úroveň vysokoškolského štúdia na Slovensku. „Mnoho vysokoškolských pracovísk vníma sprísnenie kritérií a tlak na zvyšovanie kvality ako kontraproduktívny, ale ak sa majú vo vysokom školstve realizovať zásadné zmeny, musia sa začať zmenou pravidiel smerujúcich ku kultúre kvality slovenských vysokých škôl,“ uviedol.
Dekan School of Public Policy Stredoeurópskej univerzity vo Viedni Martin Kahanec verí, že vedenia slovenských univerzít a fakúlt tento proces zvládnu a kvalitu vzdelávania sa im podarí zvýšiť. „Od viacerých kolegov dekanov počujem, že jednoznačné a transparentné kritériá a rámce pre manažment kvality by privítali už dávno,“ podotkol.
Kvalitné fakulty podľa neho trpia predovšetkým tým, že vďaka netransparentným a nejasným kritériám im menej kvalitné pracoviská rôznymi obskúrnymi spôsobmi dokážu odčerpávať zdroje zo spoločného balíka financií na vysoké školstvo.
To, že niektoré univerzitné pracoviská proces adaptácie na nové štandardy nemusia zvládnuť, nevidí preto Kahanec ako problém, ale v konečnom dôsledku ako benefit. „Pracoviská, ktoré štandardy kvality nespĺňajú, totiž len viažu zdroje, ktoré by naše podvyživené univerzity mohli a mali využiť efektívnejšie,“ povedal.
Metodika ešte nie je konečná
Prvú metodiku vyhodnocovania akreditačných štandardov, ktorá má slúžiť pre pracovné skupiny agentúry a má vyhodnocovať plnenie požiadaviek štandardov pri akreditáciách vysokých škôl, schválila Výkonná rada SAAVŠ v druhej polovici septembra.
Následne sa Redhammer stretol s členmi Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s ktorými diskutoval popri rozšírení času na prípravu nových študijných programov aj o návrhoch legislatívnej úpravy zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.
Vysoké školy budú môcť žiadať o agreditáciu nových programov, Redhammer očakáva nával na konci roka
Konkrétne o zefektívnení vnútorného rozhodovania akreditačnej agentúry a umožnení začať konanie voči vysokej škole z vlastného podnetu agentúry, ak je podozrenie na nedodržiavanie zákonných predpisov aj v čase pred „zosúladením sa s novými štandardami“.
V novembri ešte agentúru čakajú konzultácie s európskymi expertmi z Európskej asociácie pre zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA). Témou podľa Redhammera bude práve proces a požiadavky na zaradenie Slovenskej akreditačnej agentúry do siete Európskych agentúr združenej v ENQA a Európskom registri zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQR).
„Ide o medzinárodný európsky projekt. Agentúra bude tiež posudzovaná z hľadiska medzinárodných kritérií. Aj keď sme sa snažili, chceme urobiť ešte viac. Ak sa nám totiž podarí získať európsku ,visačku‘ kvality, potom ju budú mať aj vysoké školy, ktoré zakreditujeme,“ vyjadril sa Redhammer.
Je potrebné nastaviť procesy tak, aby to nespôsobilo roztrieštenie akademického priestoru.
Úpravu metodiky akreditačných štandardov do finálnej podoby predpokladá koncom roka. Koniec roka je zároveň deadlinom, do ktorého môžu školy žiadať o akreditácie nových študijných programov v odboroch, v ktorých už pôsobia.
Ak sa teda rozhodnú niektoré programy zlúčiť pod novým názvom, musia tak urobiť v nasledujúcich týždňoch. O akreditácie nových študijných programov však môžu žiadať len vtedy, keď nebudú vedieť splniť akreditačné štandardy úpravou svojich už existujúcich programov.
Len splnené kritériá nestačia
Zosúladiť študijné programy s novými akreditačnými štandardmi by vysoké školy mali podľa vlastných slov do augusta 2022 bez veľkých problémov stihnúť.
Ako však hovorí prorektor pre vedu, umenie, šport a akreditáciu Gabriel Paľa z Prešovskej univerzity, „je potrebné nastaviť procesy tak, aby to nespôsobilo opak, teda roztrieštenie akademického priestoru na iks segmentov, v ktorých bude každý ťahať svojou stranou“.
Ak má akademický priestor podľa jeho slov priniesť „ovocie na celoštátnej úrovni“, musí byť konzistentný, jednotný a kooperatívny a pokiaľ majú vysoké školy reagovať na potreby praxe a zamestnanosti adaptabilne, mali by mať teda jasne stanovené pravidlá, od tých vzdelávacích až po ekonomické.
„Som presvedčený, že len novými akreditačnými štandardami sa kvalita štúdia nedá dosiahnuť. Len si, prosím, pozrite, aké percento HDP investujú štáty do vzdelávania a ako je to na Slovensku…,“ dodal Paľa.
Univerzity trpia v pasci nekvality
Podľa Kahanca trpia mnohé slovenské vysoké školy v pasci nekvality práve pre nedostatok financií. Peniaze im chýbajú najmä na zaplatenie kvalitných pedagógov a vedcov, bez ktorých nezískajú ani financie za kvalitné vedecké výstupy, ani lukratívne projekty či študentov, ktorí im vo veľkom odchádzajú do zahraničia.
„Ak aj školy vyprodukujú kvalitných doktorandov, ktorí by ich mohli posunúť vpred, tí im zväčša odídu za lepšími podmienkami,“ ozrejmil Kahanec.
Pre tento proces bude však rozhodujúce práve to, ako sa hodnotenie kvality univerzít premietne do ich financovania.
Veľká časť členov a členiek akademickej obce potom situáciu vyhodnotí tak, že vysoké školy kvalitu dosiahnuť nevedia a volia vedenia univerzít a fakúlt tak, aby chránili aspoň súčasný stav a existujúce pracovné miesta.
„Toto je ale cesta do pekla, pretože také prostredie neláka ani študentov, ani kvalitných pedagógov a vedcov, a následne nevytvára predpoklady na zlepšenie finančnej situácie univerzitných pracovísk,“ usúdil dekan.
Hodnotenie kvality premietnuté do financovania
Kľúčová otázka podľa neho znie, či nové akreditačné štandardy pomôžu univerzitám vymaniť sa z tejto pasce.
„V tomto ohľade hodnotím pozitívne, že nové akreditačné štandardy definujú ,iba’ rámce pre ich vnútorné systémy kvality, ktoré ale popisujú pomerne detailne. Univerzity sa tak majú o čo oprieť, majú priestor implementovať nové štandardy podľa vlastných potrieb a je im ponechaná flexibilita v tom, ako dosahovať vyššiu kvalitu,“ vymenoval Kahanec.
Lepšia zaškolenosť detí, motivácia učiteľov a vznik špičkových univerzít. Reforma školstva potrebuje miliardy eur
Práve flexibilita a dostatočný priestor na zmeny bude pritom podľa neho univerzity motivovať, aby investovali svoje kapacity do kvalitných študijných programov a pracovísk, čo zas napomôže k vyčisteniu akademického prostredia od tých, ktoré požadované kvalitatívne ukazovatele nedosahujú.
Aplikácia nových štandardov by mohla napomôcť aj otvoreniu univerzitného prostredia a väčšej mobilite vedeckých a pedagogických pracovníkov nielen v rámci Slovenska, ale aj do a zo zahraničia. „Pre tento proces bude však rozhodujúce práve to, ako sa hodnotenie kvality univerzít premietne do ich financovania,“ uzavrel Kahanec.