Štát chce od škôl, aby vyučovali prezenčne aj dištančne. Nemajú však ľudí ani usmernenia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Zhoršenie epidemickej situácie a sprísňovanie opatrení zasiahlo aj školy. Po krátkom čase, kedy mohli byť v niektorých okresoch otvorené, sa pre celé Slovensko opäť uzavrú. Od pondelka 8. marca sa budú prezenčne učiť iba deti rodičov, ktorí svoju prácu nemôžu vykonávať z domu.

Okrem kritickej infraštruktúry tak školy budú môcť navštevovať napríklad aj deti predavačov, samotných učiteľov, cestárov či pracovníkov technických služieb. Rodičia budú musieť škole odovzdať písomné potvrdenie, že patria do vymedzenej skupiny.

Tento režim však platí len pre deti, ktoré navštevujú materskú školu a prvý stupeň základnej školy. Ostatní žiaci by sa mali učiť z domu. Pokiaľ napríklad na to nemajú technické prostriedky, môžu sa zúčastniť prezenčného vzdelávania, no maximálne v päťčlenných skupinkách.

Zachované zostáva aj vzdelávanie študentov stredných zdravotníckych škôl a žiakov končiacich ročníkov stredných škôl.

Dva režimy, jeden učiteľský kolektív

Školy tak stoja pred otázkou, ako zabezpečiť dvojitý režim vzdelávania. „Nie je možné zabezpečiť súčasne vyučovanie tak, že jeden učiteľ bude učiť aj dištančne, aj prezenčne,“ hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman.

Ako doplnil, ministerstvo na to upozorňujú od septembra minulého roka. Na nové podmienky podľa neho okrem detí doplatia aj rodičia a učitelia. „Podľa našich informácií je to najväčší bolehlav riaditeľov,“  hovorí o dvojitom vzdelávaní aj Juraj Šott zo vzdelávacej organizácie Leaf

Hlavným problémom sú podľa neho chýbajúce pokyny ministerstva školstva o tom, ako by mali školy v takomto hybridnom režime fungovať. Vo veľkej miere je tak na riaditeľoch, aby sa sami vysporiadali so vzniknutou situáciou.

Chýbajú pokyny, učitelia aj technika

Školy si už síce zvykli na nový režim online vzdelávania a prezenčné vzdelávanie poznajú, no ich skĺbenie je ťažké, pretože školy nevedia, ako všeobecné pokyny aplikovať v praxi. Crmoman poukazuje aj na chýbajúcich učiteľov a vybavenie.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pri ohlásení zmien vo vyučovaní uviedol, že školy si zabezpečujú dištančnú výučbu v rámci toho, ako im to technické a personálne podmienky dovoľujú, pričom sám priznal, že digitalizácia školstva sa za posledné roky zanedbávala.

„Verím, že nasledujúce týždne budú tie prvé kroky z našej strany, aby sme napravili túto situáciu,“  uviedol minister a dodal, že výsledkom tejto snahy by mohlo byť vyčlenenie pedagógov, ktorí by sa na školách venovali len dištančnému vzdelávaniu. Máme však na to dosť učiteľov?

žiak, škola, dieťa
Školy a škôlky by mali využiť všetky dostupné prostriedky, aby zabránili šíreniu vírusu. Foto: ilustračné, gettyimages.com

Crmoman upozorňuje, že v súčasnej situácii by bolo pre školy náročné zháňať nových zamestnancov alebo k žiakom priradzovať učiteľov z druhého stupňa. Tí  nemajú skúsenosti,“ vysvetľuje prezident SKU.

Dvojité vyučovanie by sa podľa neho teoreticky dalo vyriešiť jeho streamovaním, na to ale školy zase nemajú techniku. „Škôl, ktoré by vedeli vyučovanie streamovať by sme narátali na prstoch dvoch rúk,“ hovorí Crmoman.

Konkrétne riešenia

Plnohodnotne je tak v súčasnosti podľa prezidenta SKU možné zabezpečiť len jednu formu vyučovania. Gröhling hovorí, že školy sa majú samé rozhodnúť, v akom režime budú na základe vyťaženosti a zaplnenia fungovať.

Takéto nejasné vyjadrenia podľa Šotta riaditeľov škôl len zaťažujú. Upozorňuje, že potrebujú konkrétne riešenia. Pomohlo by preto, keby ministerstvo stanovilo štandardy, ako má vyučovanie v súčasnej situácii vyzerať.

Mohlo by to byť napríklad vo forme príkladov škôl z rôznych prostredí, s rôznymi vekovými skupinami žiakov, ktoré by učiteľov inšpirovali. „Vhodný by bol aj kontakt na človeka, ktorý by školám poradil, ako sa dostať z bodu A do bodu B,“  doplnil odborník z Leaf.

Možným východiskom by bola aj dohoda medzi rodičmi, pedagógmi a vedením školy o tom, ktorú formu vyučovania si ohľadom na situáciu zvolia, myslí si prezident SKU.

Rozhodovať by sa pritom mohlo  napríklad na základe víkendových testovaní či možností školy a rodičov. „Treba byť k sebe solidárni a transparentne komunikovať,“ dopĺňa Crmoman.

V opačnom prípade zostane vzdelávanie detí, ktoré ostanú doma, opäť na rodičoch. Tí budú musieť zisťovať, čo sa na prezenčnom vyučovaní udialo a prípadne zháňať pracovné listy či suplovať deťom učiteľov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav GröhlingJuraj ŠottVladimír Crmoman
Firmy a inštitúcie LeafMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRSlovenská komora učitešov