Digitálna stopa každého z nás je čoraz väčšia – máme emailové schránky plné mailov, facebookové profily plné fotografií a informácií o sebe a online galérie v claude plné zážitkov.
Odborníci na digitálnu bezpečnosť s pribúdajúcimi údajmi na našich sieťach začínajú riešiť etickú otázku: Čo sa s touto hromadou osobných dát stane po našej smrti? Má niekto iný právo vymazať náš profil na sociálnej sieti či zrušiť emailovú schránku?
Petr Mára: Človek určuje, čo má AI robiť - ROZHOVOR
Ak si počas života neurčíme, čo sa má s týmito účtami stať, môžu zostať aktívne celé roky a vystaviť nás aj našich blízkych rôznym rizikám – od emocionálne náročných pripomienok až po zneužitie identity.
Kto má potom právo zasiahnuť do účtu zosnulého? Čo všetko môžu dediči žiadať a ako sa dá už za života právne zabezpečiť, že sa s našimi údajmi naloží podľa našich želaní? Na tieto otázky nám v rozhovore odpovedal JUDr. Milan Ficek z advokátskej kancelárie Ficek & Partners.
Čo sa technicky stane s našimi účtami na sociálnych sieťach alebo v cloude po smrti, ak si to nijako nevyriešime za života?
Ak si počas života neurčíte, čo sa má stať s vašimi digitálnymi účtami, ich osud závisí od politiky jednotlivých platforiem. Napríklad Facebook a Instagram umožňujú premeniť účet na pamätný alebo ho úplne vymazať.
Spoločnosť Meta plánuje trénovať modely umelej inteligencie na verejných dátach Európanov
Ak nie je určený správca účtu, rodina môže požiadať o zmenu statusu účtu alebo jeho odstránenie, pričom musí predložiť dôkaz o úmrtí (úmrtný list) a tiež rozhodnutie o tom, že ste dedičom po nebohom. Bez takéhoto zásahu účet zostáva aktívny, čo môže viesť k neželaným situáciám, ako je napríklad zobrazovanie narodeninových pripomienok zosnulého.
Kto má legálne právo spravovať alebo získať prístup k digitálnym údajom zosnulého – heslám, fotkám, dokumentom? Rodina? Notár?
Podľa slovenského práva digitálny majetok, ako sú fotografie, dokumenty a iné údaje uložené online, môže byť považovaný za súčasť dedičstva. Dediči môžu získať prístup k týmto údajom prostredníctvom dedičského konania.
Avšak prístup k účtom chráneným heslom môže byť komplikovaný, ak zosnulý nezanechal prístupové údaje alebo neudelil výslovný súhlas na ich sprístupnenie. Niektoré platformy, ako napríklad Facebook, umožňujú určiť „kontakt pre spravovanie účtu po smrti“, ktorý má obmedzené práva na správu účtu.
Aké riziká predstavuje ponechaný digitálny profil na sociálnej sieti po smrti? Dá sa zneužiť?
Neaktívne digitálne profily zosnulých osôb môžu byť zneužité na rôzne podvody, ako je napríklad krádež identity alebo šírenie škodlivého obsahu. Ak účet nie je správne zabezpečený alebo odstránený, môže sa stať terčom hackerov. Preto je dôležité, aby rodina alebo poverená osoba po smrti používateľa kontaktovala príslušnú platformu a požiadala o zmenu statusu účtu na pamätný alebo o jeho odstránenie.
Facebook ponúka možnosť určiť „kontakt pre spravovanie účtu po smrti“. Čo presne táto osoba môže a nemôže urobiť? Má takú možnosť aj Instagram alebo iné platformy?
Na Facebooku môžete určiť „kontakt pre spravovanie účtu po smrti“, ktorý má obmedzené práva, ako je napríklad aktualizácia profilovej a titulnej fotografie, písanie príspevkov na časovej osi a odpovedanie na žiadosti o priateľstvo. Tento kontakt však nemá prístup k súkromným správam ani nemôže meniť nastavenia účtu. Instagram, ktorý je tiež vlastnený spoločnosťou Meta, umožňuje požiadať o odstránenie alebo memorializáciu účtu zosnulého, ale neponúka možnosť určiť správcu účtu po smrti.
Ako si môžeme už za života zabezpečiť, že sa s našimi dátami po smrti narába podľa našich želaní? Dá sa spísať „digitálny závet“?
Áno, je možné spísať závet, v ktorom určíte, ako má byť naložené s vašimi digitálnymi aktívami po smrti. Takýto závet by mal byť vyhotovený v súlade s požiadavkami slovenského práva, ideálne vo forme notárskej zápisnice, aby bola zabezpečená jeho platnosť. V závete môžete určiť, kto má získať prístup k vašim účtom, ako majú byť spravované alebo či majú byť odstránené. Dokonca môžete v závete napísať, aj kde sa nachádzajú prihlasovacie údaje. Závet sa uloží v notárskom registri závetov. Tu je totiž potrebné zabezpečiť, aby poverená osoba mala prístup k potrebným prihlasovacím údajom.
Mali by ľudia vôbec odovzdávať svojim blízkym prístup k svojim účtom či cloudom, alebo je to bezpečnostné riziko?
Odovzdanie prístupových údajov dôveryhodnej osobe môže zabezpečiť, že vaše digitálne aktíva budú po smrti spravované podľa vašich želaní. Avšak je dôležité tieto údaje uchovávať bezpečne, napríklad v zašifrovanej podobe alebo prostredníctvom dôveryhodnej služby na správu hesiel. Zverejnenie týchto údajov nesprávnej osobe môže viesť k zneužitiu vašich účtov. Preto je dôležité dôkladne zvážiť, komu a akým spôsobom tieto informácie zveríte. Tí technicky zdatnejší si môžu nastaviť odoslanie všetkých prihlasovacích údajov konkrétnej osobe, keď sa napríklad neprihlásite k svojmu účtu po určitý počet dní.
Dajú sa po smrti vymazať všetky digitálne stopy alebo niektoré veci zostanú online navždy, aj keď to nechceme?
Úplné odstránenie všetkých digitálnych stôp po smrti je veľmi náročné, ak nie nemožné. Aj keď môžete požiadať o odstránenie účtov na sociálnych sieťach a iných platformách, niektoré informácie, ako sú napríklad kópie stránok v archívoch alebo údaje uložené inými používateľmi, môžu zostať online. Preto je dôležité už počas života spravovať svoje digitálne aktíva a minimalizovať zdieľanie citlivých informácií online.
Myslíte si, že by sa mal digitálny odkaz po človeku zachovávať alebo je lepšie, ak zanikne spolu s ním?
Zachovanie digitálneho odkazu môže slúžiť ako spomienka pre rodinu a priateľov, poskytujúc im možnosť pripomínať si zosnulého prostredníctvom jeho online prítomnosti. Na druhej strane, niektorí ľudia môžu uprednostniť úplné odstránenie svojej digitálnej stopy z dôvodu ochrany súkromia alebo iných osobných dôvodov. Rozhodnutie by malo byť individuálne a ideálne by malo byť vyjadrené v závete alebo inej právne záväznej forme.
