Necelé dva mesiace majú mestá a obce na Slovensku na to, aby požiadali o eurofondy na zaistenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Čoskoro začne totiž platiť nová eurosmernica, ktorá prináša požiadavky v tejto oblasti pre množstvo organizácií v súkromnom aj vo verejnom sektore.
„Zatiaľ čo menšie firmy sú od povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti oslobodené, pre subjekty verejnej správy sú požiadavky kladené smernicou povinné,“ upozorňuje konateľka poradenskej spoločnosti Novo Funding Vladimíra Pazderová.
Smernica európskeho kybernetického štandardu
Európska únia schválila totiž na konci roka 2022 smernicu európskeho kybernetického štandardu NIS 2. Tá nadobudla činnosť 16. januára 2023 a Slovensko má povinnosť transponovať ju do svojej legislatívy do 17. októbra 2024. Smernica prináša rozšírenie pôsobnosti kybernetickej bezpečnosti, ktoré bude mať vplyv na množstvo subjektov.
Subjekty verejnej správy môžu získať milióny eur z eurozdrojov na kybernetickú a informačnú bezpečnosť
Budú musieť zaviesť viaceré bezpečnostné opatrenia, napríklad aktívnu kybernetickú ochranu s dôrazom na prevenciu, opatrenia na riadenie kybernetických rizík, či technológie na ochranu dát a zvýšiť odolnosť informačných systémov proti napadnutiu, prípadne výpadku.
Príspevok vo výške 200-tisíc až 450-tisíc eur
Pre verejnú správu je pritom v súčasnosti otvorená aj možnosť, ako si zabezpečiť financovanie tejto oblasti. A to prostredníctvom výzvy Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni – verejná správa v rámci Programu Slovensko. O financie môžu samosprávy požiadať do konca apríla tohto roku.
„Verejná správa môže v rámci výzvy získať príspevok vo výške 200-tisíc až 450-tisíc eur na financovanie oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti,“ hovorí Pazderová.
Štát chce na podporu informačných technológií v budúcom roku vynaložiť skoro 600 miliónov eur
Zvýšenie ochrany je pre mestá a obce podľa jej slov veľmi dôležité, keďže kybernetické útoky postihujú často aj samosprávu. Napríklad v roku 2023 čelilo takémuto hackerskému útoku aj hlavné mesto Bratislava. Hackeri môžu pri útoku ukradnúť rôzne údaje a dôležité či citlivé dáta, spôsobiť finančné straty alebo ohroziť práva ľudí. Zároveň s tým môže súvisieť aj celkové poškodenie dobrého mena danej inštitúcie.