- aktualizované 13. septembra 13:24
Slovensko musí zo štátneho rozpočtu zaplatiť zbytočne 48 miliónov eur pre vážne pochybenia v IT projektoch z čias vlády Smeru-SD.
Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) v utorok informovala, že spackané projekty majú na svedomí bývalý podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši a vtedajší premiér Peter Pellegrini.
Pochybenia a nezrovnalosti
Ide o projekty zamerané na národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a vybudovanie nosnej infraštruktúry bezpečného informačno-komunikačného systému finančnej správy.
„Práve teraz pri tvorbe rozpočtu sa musia nájsť peniaze na to, aby sme tieto korekcie zo štátneho rozpočtu mohli aj zaplatiť,“ povedala na tlačovej besede Remišová.
„Pri týchto dvoch projektoch Najvyšší kontrolný úrad SR našiel také pochybenia a nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní, že na základe zistení orgánov auditu ministerstva financií riadiaci orgán udelil v oboch prípadoch korekciu spolu vo výške 48 miliónov eur. Prípadom sa zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní,“ upozornila vicepremiérka.
Pripomenula, že v čase vzniku týchto káuz bola prezidentkou finančnej správy Lenka Wittenbergerová, ktorá je už odsúdená za korupciu. Peniaze na uvedené projekty mali ísť z eurofondov, ale zaplatiť ich bude musieť štát.
Strelila si do vlastného kolena
Vicepremiérka Remišová si podľa podpredsedu Hlasu Richarda Rašiho opäť strelila do vlastného kolena, svojim konaním práve ona pripraví štát o 48 miliónov eur. Ako zareagoval, tvrdila, že budeme musieť Európskej komisii vracať 48 miliónov eur za dva projekty, ktoré nám nepreplatí.
„Pani Remišová sa ani nepokúsila zabojovať o to, aby tento projekt, ktorý mimochodom najprv zbrzdila a teraz narýchlo dokončuje, bol preplatený z eurofondov. Tým, že projekt Remišová dokončuje, uznala jeho opodstatnenosť,“ zdôraznil Raši.
Remišová sa podľa Rašiho ale trestuhodne rozhodla, že tieto peniaze z únie ani nechce, aby na tlačovkách mohla obviňovať jeho a Petra Pellegriniho.
Projekty v utajovanom režime
Spomínané IT projekty boli podľa Remišovej v utajenom režime, preto ich kontrola bola veľmi ťažká.
„Ja sa ani nečudujem, že chceli ututlať také fakty, ako napríklad to, že za likvidáciu škatule od monitora štát musel zaplatiť v rámci jedného z projektov 420 eur a za likvidáciu obalu z káblika 82 eur. Takú drahú recykláciu, akú tu zaviedol Smer, snáď nemajú nikde na svete,“ poznamenala ministerka.
Štátne IT boli zlatou baňou
V štátnom IT podľa nej v terajšej koalícii ušetrili desiatky miliónov eur a na rozdiel od minulosti nerobia žiadne utajené projekty.
Vládam Smeru sa podľa nej za šesť rokov od roku 2014, kedy sa začalo programové obdobie, do začiatku roka 2020 podarilo z eurofondov vyčerpať 4,9 mld eur, pričom pri súčasnej vládnej koalícii za dva a pol roka to bolo 5,2 mld. eur.
„Smer nebol schopný vyčerpať ani tretinu, eurofondy boli predmetom prospechárstva, korupcie a peniaze, ktoré mali slúžiť na rozvoj Slovenska, končili na kontách oligarchov,“ dodala Remišová s tým, že v rokoch 2017 a 2018 prepadlo vyše 150 miliónov eur.
Zlatou baňou podľa nej bolo práve štátne IT, ktoré mali na starosti ako vicepremiéri pre investície a informatizáciu najprv Pellegrini a neskôr Raši (obaja Hlas-SD).
Nedostatky boli vytknuté NBÚ
Remišová sa podľa Rašiho odvoláva na správu z kontroly NKÚ a stále hovorí o likvidácií krabíc za stovky eur, nikdy však neukázala faktúru, že by sa takéto niečo na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) dialo, pretože taká faktúra neexistuje.
„A keby pani Remišová vedela čítať, tak by sa v správe NKÚ dočítala, že tieto nedostatky neboli vytknuté ÚPVII, ale samostatnému partnerovi projektu – Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ),“ uviedol Raši. Tento projekt, keďže jeho partneri boli NBÚ, Slovenská informačná služba a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, musel byť podľa neho v utajenom režime.
„Predstavte si, že štát zverejní všetku svoju techniku a postupy, ako bojuje proti kybernetickým útokom. Je to to isté, ako keby banka zverejnila typ trezora, v ktorom má peniaze, cestu k nemu a kód, ako sa do neho dostať. Toto žiada pani Remišová, ktorá vyhlásila, že ona v utajenom režime nič robiť nebude,“ dodal Raši.
