Výdavkové limity sa musia zaviesť do praxe čo najskôr, upozorňujú ekonómovia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze
Foto: ilustračné, Thinstock.

Zavedenie výdavkových limitov do praxe by mali zabrániť nadmernému míňaniu v dobrých časoch a umožniť tvorbu rezerv na zlé časy.

Finanční ekonómovia preto vyzývajú súčasnú vládu, aby urýchlene uzatvorili dohodu o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zákona o výdavkových limitoch. Ako po skončení Konferencie o budúcnosti Európy (KOBE) vo štvrtok povedal riaditeľ Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Juraj Valachy, výdavkové limity majú potenciál zmeniť stav zlých verejných financií.

Podľa Valachyho je potrebné sa pripraviť na horšie časy a výdavkové limity dávajú Slovensku priestor v zlých časoch šetriť a v dobrých podporiť ekonomiku. Podľa jeho názoru by mali byť výdavkové limity ukotvené v ústavnom zákone, pretože ich zatiaľ nie je možné uplatňovať v praxi.

Sulík: Dohoda je na dosah

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraj Kotian zastáva názor, že by mali byť výdavkové limity v zákone.

Bývalý predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko vyzval súčasnú vládu, aby novelu urýchlene dotiahli do úspešného konca. Ide totiž podľa neho o dôležitý operatívny nástroj na zastabilizovanie verejných financií. Podľa Šramka by politici mali odložiť svoje konflikty, ktoré v tejto téme sú, a mali by nájsť kompromis.

Ako však na dopoludňajšej tlačovej konferencii povedal minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), vzájomné postoje sa pri tejto téme zblížili a dohoda je na dosah, no je otázne, či v konečnom dôsledku bude vôľa na kompromis.

Rozdielne názory Matoviča a SaS

Štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec potvrdil, že rokovania s rezortom financií pokračujú a sú veľmi intenzívne. No bližšie informácie nechcel poskytnúť, pokiaľ nie je dohoda definitívna. Sulík zároveň doplnil, že pre ich stranu je daňová brzda stále dôležitá.

Parlament návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presúva už od decembra minulého roka. Problémom sú rozdielne názory rezortu financií a strany Sloboda a Solidarita, čo má zákon obsahovať.

Strana SaS totiž už dlhšie hovorí, že novelu ústavného zákona podporí len vtedy, ak bude súčasťou dohody o dlhovej brzde aj dohoda o daňovej brzde. Docieliť chcú, aby sa nezvyšovali daňovo-odvodové príjmy štátu. Teda, aby ľudia nemuseli platiť čoraz vyššie dane a odvody. Avšak podľa rezortu financií daňová brzda do novely ústavného zákona nepatrí.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan ŠramkoJán OravecJuraj KotianJuraj ValachyRichard Sulík
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyMF Ministerstvo financií SRMH Ministerstvo hospodárstva SRRada pre rozpočtovú zodpovednosť