BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) – Výnos z predaja šiestich najväčších teplárenských spoločností použije vláda na krytie schodku spôsobeného zavedením druhého dôchodkového piliera, alebo na odlžovanie slovenského zdravotníctva. “Výnos chceme použiť veľmi rozumne. Teda tam, kde nechceme zaťažovať občanov splácaním existujúcich dlhov, ale chceme tieto zdroje využiť na ozdravenie a vykrytie dlhov v dôležitých sektoroch. Diskutovali sme o tom, bude o tom diskutovať ešte koaličná rada,“ povedala po rokovaní vládneho kabinetu premiérka Iveta Radičová.
Ministri súhlasili s odpredajom 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností. “Vláda sa stotožnila s návrhom fondu, takže predáme 100 percent,“ uviedla predsedníčka Fondu národného majetku SR Anna Bubeníková. Práve fond a ministerstvá hospodárstva a financií navrhovali vláde predaj 100-percentného podielu teplární v Bratislave, Trnave, Žiline. Martine, vo Zvolene a v Košiciach. “Štát nemá čo podnikať na plne konkurenčnom trhu. Štát takéto podnikateľské prostredie zhoršuje a deformuje ho. Toto je jeden z dôvodov prečo ministerstvo hospodárstva súhlasí s odpredajom teplární,“ podotkol na margo schváleného predaja teplární minister hospodárstva Juraj Miškov.
Šéfka fondu nechcela konkretizovať koľko prostriedkov by štát mohol za predaj teplárenských spoločností získať. “Výnos vygeneruje medzinárodná transparentná súťaž,“ konštatovala Bubeníková. V súčasnosti sa odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.
Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mala podľa analýzy, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie, začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. “Úloha je začať čo najskôr,“ dodala Bubeníková. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.
Okrem maximálneho výnosu by mal stopercentný predaj teplární podľa autorov analýzy zabezpečiť aj udržanie čo najvyššieho podielu centrálneho zásobovania tepla ako energeticky a ekologicky najefektívnejší spôsob zásobovania teplom. Zvolený spôsob privatizácie by mal zabezpečiť aj reštrukturalizáciu teplární, zlepšenie hospodárenia, zavedenie moderných spôsobov riadenia a služieb. Cieľom by malo byť aj naplnenie záväzkov voči Európskej únii, v ktorých sa Slovensko zaviazalo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.
V analýze sa ministerstvá zaoberali aj inými možnosťami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát mohol podľa analýzy predať len 67 % alebo 51 % akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond videli pre štát viac nevýhod ako výhod. „Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou účasťou na podnikaní teplárenských spoločností jednoznačne odporúčame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spoločnostiach formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou,“ konštatuje sa v analýze. Podľa šéfky fondu Bubeníkovej nikto z členov vlády nebol za tieto alternatívy predaja. “Teplárne potrebujú nové investície, ktoré pri najlepšej vôli v súčasnej situácii mestá nie sú schopné do týchto spoločností vložiť,“ povedala Radičová. “Samosprávy ani nemajú peniaze a ani nemajú dôvod investovať do teplární. Skúsenosť z minulosti ukázala, že samosprávy nakoniec v minulosti na nich prevedení podiely predali, a to za nižšiu cenu ako keby to predával štát,“ doplnil svoju šéfku minister financií Ivan Mikloš.
Fond národného majetku oslovil zastúpenie Slovenska v Bruseli a požiadal o spoluprácu pri zabezpečení medzinárodného dohľadu pri procese predaja. Odporúčania a stanoviská relevantných inštitúcií Európskej komisie by sa mali byť zohľadnené pri samotnom procese predaja. “Celý proces schválil a je pod kontrolou Európskej komisie. Celý proces bude mať medzinárodný rozmer od výberu poradcu až po posledné kroky. Bude teda pod trojnásobnou kontrolou. Pod kontrolou komisie, pod kontrolou rezortných ministerstiev, pod kontrolou Národnej rady SR. Máme záujem o transparentnom nespochybniteľnom procese,“ zdôraznila Radičová.
Privatizácia teplární podľa predstaviteľov súčasnej vlády nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. Cena tepla totiž je a aj naďalej bude regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. “Ceny tepla nemajú nič spoločné s formou vlastníctva. Či je spoločnosť súkromná, alebo štátna cenu určuje regulačný úrad. Jedno je jasné, cena tepla poskytovaná súkromnými spoločnosťami nie je vyššia ako cena tepla poskytovaná štátnymi teplárňami,“ zdôraznila Radičová. Spotrebitelia združení v asociácii ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %. Smer už podal na mimoriadnu schôdzu parlamentu návrh na zabránenie privatizácie teplárenských spoločností.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
Predaj šiestich teplární je podľa Fica volebným podvodom
Rozhodnutie vlády o predaji 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností je podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica volebným podvodom. Ako ďalej uviedol na tlačovej besede, súčasná premiérka Iveta Radičová krátko pred minuloročnými parlamentnými voľbami vyhlásila, že nebude privatizovať žiadny strategický majetok a nebude privatizovať vôbec. „Aký mandát má tento zlepenec, aby prijímal rozhodnutia o privatizácii strategických podnikov, akými sú teplárne,“ spýtal sa expremiér. Podľa neho ide o zdravé, konkurencieschopné podniky, pričom po ich privatizácii sa zvýši cena tepla. Predaj šiestich teplární označil za jednu z najväčších hlúpostí, aké môže súčasná vláda urobiť.
Vláda odobrila kroky na spomalenie rastu nákladov na lieky
Podľa predbežných odhadov mohli náklady na lieky na Slovensku v roku 2010 medziročne klesnúť, tento stav však Ministerstvo zdravotníctva SR dlhodobo nepovažuje za udržateľný.
Ako sa ďalej uvádza v „Návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky“, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda, primárnym cieľom rezortu je, aby percentuálny rast nákladov na lieky neprevyšoval rast celkových zdrojov v zdravotníctve. Dopomôcť by k tomu podľa materiálu mali viaceré opatrenia, medzi inými referencovanie cien liekov, preskripčné a indikačné obmedzenia, farmakoekonomické hodnotenie liekov, či nové podmienky pre generické lieky.
Niektoré z nich sa už pritom stali súčasťou novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Obsahuje napríklad referencovanie cien liekov na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zavedenie dočasnej a podmienenej kategorizácie, alebo zmeny pre vstup generických liekov na trh. Rieši však aj elektronizáciu kategorizácie a stransparentnenie celého procesu. K novele prednedávnom skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Dotknuté subjekty jej spoločne adresovali viac ako 180 zásadných a vyše 200 obyčajných pripomienok.
Kabinet zrušil post splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru
Vláda na stredajšom zasadnutí odvolala svojho splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru Petra Ondrouška a zároveň zrušila tento post i štatút splnomocnenca. Kabinet tak rozhodol na návrh ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa. Bývalá vláda Roberta Fica vymenovala svojho splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru 18. februára 2009 v súvislosti so zámermi na predlženie širokorozchodnej trate z Košíc cez Bratislavu do Viedne.
Vláda zároveň zrušila úlohu pre ministra dopravy spred dvoch rokov, podľa ktorej mal predložiť na rokovanie vlády návrh ďalšieho postupu pri realizácii projektu širokorozchodnej trate na základe záverov štúdie realizovateľnosti. Táto úloha už nie je aktuálna, keďže na zasadnutí vlády 16. marca ministerstvo dopravy predložilo informatívny materiál o aktuálnom stave posudzovania zámeru výstavby širokorozchodnej trate. Vláda pred týždňom zobrala správu na vedomie.
Ondroušek mal zabezpečovať systémové opatrenia pri splnení uznesení vlády týkajúcich sa prípravy a realizácie projektu širokorozchodnej železnice. Jeho úlohou bola aj koordinácia a riadenie manažérskej skupiny, zastupovanie záujmov SR v spoločnom podniku štyroch železničných spoločností Ruska, Ukrajiny, SR a Rakúska, ako aj koordinovanie procesu spolufinancovania ich spoločnej akciovej spoločnosti.
Vláda odobrila analýzu predaja podielu v Slovak Telekome
Slovenská vláda by mala predaj spoločnosti Slovak Telekom uskutočniť najneskôr do roka a pol. Na tlačovej besede po rokovaní vlády to uviedol minister financií Ivan Mikloš. “Celý proces z hľadiska aj vysúťaženia poradcu a potom priebehu tohto tendra sa dá odhadnúť zhruba na obdobie jedného a štvrť roka až jedného a pol roka,“ povedal Mikloš.
Po schválení 100-percentného predaja šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mala vláda najbližšie zaoberať spôsobom predaja 49-percentného podielu v spoločnosti Slovak Telekom.
Ako uviedla predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR (FNM) Anna Bubeníková, fond dostal od vlády mandát vypracovať analýzu, ktorá by mala definitívne stanoviť spôsob predaja telekomunikačnej firmy či predaja podnikov Slovenskej autobusovej dopravy. „Budeme znova prichádzať na vládu s návrhmi jednotlivého predaja ďalšieho majetku,“ povedala Bubeníková s tým, že vláda by sa mala najskôr zaoberať predajom firmy Slovak Telekom. Podľa nej predaj tejto spoločnosti sa nedá uskutočniť bez úzkej súčinnosti s manažmentom spoločnosti a s majoritným akcionárom.
Menšinový podiel štátu v telekomunikačnej spoločnosti Slovak Telekom (ST) pravdepodobne získa jej materská spoločnosť Deutsche Telekom AG. Vyplýva to z analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií ministerstva financií a Fondu národného majetku SR (FNM), ktorú na svojom stredajšom rokovaní schválila vláda. Ako sa uvádza v materiáli, predaj 49 % akcií štátu v ST jej majoritnému akcionárovi Deutsche Telekom je najpravdepodobnejšia a najefektívnejšia možnosť. „Pre Deutsche Telekom je v súčasnosti dôležité vlastniť firmy schopné generovať cash,“ píše sa v analýze. Rezort financií spolu s FNM však upozorňujú na fakt, že nemecký koncern nie je nútený pristúpiť na ponuku štátu. Odhadovaná trhová hodnota štátneho podielu v spoločnosti ST by sa podľa analýzy mohla v súčasnosti pohybovať na úrovni konsolidovaných tržieb firmy. Tie vlani predstavovali 934,3 mil. eur.
“Skutočná cena sa vygeneruje pri súťaži. Čím bude tá súťaž širšia, otvorenejšia, transparentnejšia, tým bude vyššia cena a to je náš záujem,“ dodal na margo možného výnosu z predaja Slovak Telekom Mikloš.
Druhou možnosťou na predaj štátneho podielu v Slovak Telekome je verejná ponuka akcií na burze, tzv. IPO. Tá podľa predloženého materiálu ponúka najlepšie zhodnotenie akcií štátu a zároveň môže oživiť slovenský kapitálový trh. Akcionárska zmluva totiž priamo predpokladá kótovanie akcií na Burze cenných papierov v Bratislave a na jednej, alebo viacerých medzinárodných burzách, ktoré určí predstavenstvo. „Okrem možnosti zapojiť do takejto formy predaja široké vrstvy obyvateľstva vytvára aj predpoklady na naštartovanie fungovania kapitálového trhu, ktorého absenciou slovenská ekonomika trpí už dlhú dobu,“ uvádza sa v materiáli.
Okrem bratislavskej burzy sa predaj môže uskutočniť aj na jednej alebo viacerých veľkých medzinárodných burzách. Podľa štátu je však bezpodmienečne nutná podpora nemeckého majoritného akcionára. K zahraničným burzám, kde by štát mohol umiestniť svoj podiel v Slovak Telekome, patria podľa zverejneného materiálu varšavská prípadne pražská burza. „Najvýhodnejšie podmienky pre predávajúceho, t.j. dopyt a cenu, je možné dosiahnuť na trhu, kde je aktívna čo možno najväčšia množina investorov, ktorí sa budú zaujímať o akcie slovenskej telekomunikačnej spoločnosti a zabezpečia tak potrebnú likviditu,“ píše sa v analýze.
Spoločnosť Slovak Telekom dosiahla v minulom roku celkové konsolidované výnosy vo výške 934,3 mil. eur, keď medziročne poklesli o 4 %. Zisk spoločnosti pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) predstavoval 393,1 mil. eur, keď v porovnaní s rokom 2009 poklesol o 9 %. Čistý zisk medziročne oslabil o 17 % na 120,9 mil. eur a voľný prevádzkový cash flow klesol o 7,5 % na úroveň 251,7 mil. eur.
Slovak Telekom, a.s., je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom Group. Skupinu ST tvoria materská spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a jej dcérske spoločnosti PosAm, s.r.o., Telekom Sec, s.r.o., Zoznam, s.r.o. a Zoznam Mobile, s.r.o. Majoritným akcionárom ST je spoločnosť Deutsche Telekom AG s podielom 51 % akcií. Ministerstvo hospodárstva SR vlastní 34 % akcií a Fond národného majetku SR 15 % akcií.
Privatizácia vybraných firiem je podľa MF výhodnejšia
Predaj podielov štátu v niektorých kúpeľoch, v bratislavskej burze či v Poliklinike Tehelná je podľa ministerstva financií výhodnejší, ako ponechanie si majetkovej účasti v týchto spoločnostiach. Vyplýva to z analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií v jednotlivých akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou Fondu národného majetku (FNM) SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. „Prerokovanie tohto materiálu vládou má slúžiť ako východisko pre ďalší postup FNM SR pri naložení s jeho majetkovými účasťami v akciových spoločnostiach, a tým pokračovať v procese resp. ukončiť proces ich privatizácie,“ uvádza ministerstvo financií.
FNM navrhol predaj svojich majetkových účastí v spoločnosti Bardejovské kúpele, a. s. v Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB), v spoločnosti DMD GROUP, a.s. vo firme Kúpele Sliač či v Poliklinike Tehelná.
Fond však upozorňuje, že pri prípadnom predaji majetkovej účasti v burze je nutné prihliadať okrem iného aj na predkupné právo súčasných akcionárov burzy. „Ak chce akcionár spoločnosti predať svoj podiel na základnom imaní spoločnosti, musí ho najprv ponúknuť na kúpu všetkým ostatným akcionárom spoločnosti. Ak si uplatnia predkupné právo viacerí akcionári, majú toto právo najviac do výšky vzájomného pomeru ich podielov, ak sa nedohodnú inak,“ uvádza sa v stanovách bratislavskej burzy.
FNM je aj akcionárom kúpeľov Sliač, a.s. v ktorých drží 67 % akcií. Spoločnosť pritom za posledné tri roky hospodárila so stratou. „Nakoľko spoločnosť hospodári so stratou, odhad trhovej hodnoty spoločnosti bol určený odhadom speňaženia hodnoty majetku. Odhadovaná trhová cena akcií FNM SR v spoločnosti Kúpele Sliač je 1,8 mil. eur,“ uvádza sa v materiáli. Fond navrhuje predať majetkovú účasť v spoločnosti priamym predajom vo výberovom konaní. Ako však upozorňuje, aj v tomto prípade je nutné prihliadať na znenie platných stanov, napríklad na predkupné právo akcionárov.
Fond má aj 0,08 % akcií Bardejovských kúpeľov, a.s. Odhadovaná cena tohto podielu je 7 tis. eur. Výška vyplatených dividend za posledné tri roky pritom predstavovala 1 696 eur. V tomto prípade navrhuje fond taktiež priamy predaj akcií pri zachovaní príslušných ustanovení platných stanov o predkupnom práve akcionárov. Okrem akcií v kúpeľoch vlastní fond aj 100 % akcií Polikliniky Tehelná, a.s. Tá vykazuje podľa materiálu od svojho vzniku každoročne stratu. V tomto prípade je odhadovaná trhová cena určená ako odhad investičnej ceny zohľadňujúcej odhad potrebných investícií na technické zhodnotenie nehnuteľnosti. Dosahuje 1 milión eur. Fond navrhuje priamy predaj akcií vo výberovom konaní.
BCPB eviduje základné imanie v celkovej výške 11,4 mil. eur. Čistý zisk burzy za rok 2009 po zdanení predstavoval 30 281 eur. V minulom roku pritom burza hospodárila so stratou, a to v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a nedostatku rozvojových impulzov. Vyplatené dividendy FNM SR za posledné tri roky boli vo výške 110 009 eur.
Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. vznikla v marci 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi v SR. Najväčším akcionárom burzy je FNM, ktorý má 75,94-percentný podiel na základnom imaní. Podiel Patria Finance, a.s. na imaní burzy predstavuje 11,77 % a tretím najväčším akcionárom je Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. s 5,07-percentným podielom.
Ministri rokovali aj o rušení lôžok v nemocniciach
Slovenské nemocnice možno prídu o 10 až 15 % lôžok z celkového počtu 35 tisíc. Taký je predbežný zámer Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý načrtol v rámci optimalizačných opatrení pri riešení dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni. Materiál mala na programe v stredu vláda, pre pokračujúce rokovania so Sociálnou poisťovňou však rokovanie o tomto bode prerušila.
„Dnes a zajtra napríklad sedíme s časťou nemocníc, s tými veľkými dlžníkmi a hľadáme možnosti reštrukturalizácie s tým, že sme sa dohodli, že tam budú aj zástupcovia Sociálnej poisťovne. Takže je to skutočne len vo vecnej rovine,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.
Presné počty a štruktúra redukovaných oddelení vyplynú z rokovaní medzi rezortom, krajmi, manažmentmi dotknutých zariadení a poisťovňami. Dôvodom redukcie je okrem iného nedostatok finančných prostriedkov a predpoklad, že platby od zdravotných poisťovní v najbližšom období nebudú mať rastúci trend. „Dlh sa kumuloval niekoľko rokov, nie je možné liať len peniaze do čiernej diery a na druhej strane nehľadať nejaké opatrenia, ako tie diery zapchať. Toto je diskusia aj s pánom Lopatkom, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočne nemocnicu po nemocnici musíme vecne dohodnúť,“ tvrdí Uhliarik.
Materiál sa primárne zaoberá fakultnými nemocnicami patriacimi pod štát. Krajské zariadenia si podľa Uhliarika musia reštrukturalizačné opatrenia urobiť samy, aj keď ministerstvo s nimi rokuje. „Je pravda, že ministerstvo zdravotníctva rokuje aj so samosprávnymi krajmi. My musíme komplexnú reštrukturalizáciu lôžok urobiť na územiach. Čiže nemôžeme sa pozerať len na fakultné nemocnice, musíme to urobiť na celé územie,“ tvrdí minister.
Podľa predloženého materiálu v zásade nemá ísť o rušenie nemocníc ako celkov, ale o redukciu tých oddelení, ktoré nie sú efektívne. Potvrdil to v stredu aj minister. „Je to preto, aby nemocnice, ktoré sú blízko pri sebe, nemali zduplikované oddelenia, ktoré sú napoly obsadené,“ povedal Uhliarik. Súvisí s tým aj zmena akútnych lôžok na chronické, ktorých v súčasnosti nie je dostatok.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko prednedávnom pre agentúru SITA potvrdil, že na Slovensku je prebytok najmä akútnych lôžok. „Určitá reštrukturalizácia by teda systému čiastočne pomohla,“ vyhlásil. Zároveň však upozornil, že zdravotníctvo bezpodmienečne potrebuje viac finančných prostriedkov. „Samotná redukcia bez dodatočných zdrojov nevyrieši nič,“ skonštatoval. Za redukciu lôžok sú aj zdravotné poisťovne, návrh našiel podporu aj medzi odborármi a lekármi.
Čo sa týka harmonogramu zmien, rezort predpokladá, že v marci by mali byť známe potreby jednotlivých regiónov. Prvá optimalizácia by sa mala stať realitou už k 1. aprílu tohto roka. Tá by sa však mala týkať iba prípadov, kde ide o zmenu formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad z ústavnej na jednodňovú, a kde nie je potrebné presúvať kapacity, či centralizovať oddelenia. Čas pripraviť sa na zmeny v poskytovaní lôžkovej starostlivosti či štruktúre by mali zariadenia do 1. júla 2011.
Základným princípom zmien je podľa ministerstva podpora efektívnejšej a často pre pacienta vhodnejšej ambulantnej a jednodňovej formy (najmä urologické, očné či krčné oddelenia) a centralizácia špecializovanej a finančne náročnej zdravotnej starostlivosti do nemocníc a ústavov (najmä oddelenia plastickej chirurgie či neurochirurgie). Rezort ďalej počíta s presunom chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc, či redukciou duplicitných pracovísk.
V rámci materiálu, o ktorom v stredu rokovala vláda, sa hovorí aj o samotných dlhoch štátnych zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. Väčšina z nich sa podľa dohodla na riešení týchto dlhov formou splátkového kalendára. Ku koncu minulého roka pritom vykazovalo osem štátnych nemocníc dlh voči poisťovni v celkovej výške 28,1 mil. eur. Za dva mesiace aktuálneho roka sa dlh zvýšil o približne 5,9 mil. eur.
Hlavnou príčinou vzniku a nárastu dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni sú podľa rezortu nadlimity a platby zo zdravotných poisťovní, ktoré neodrážajú skutočnú cenu poskytovaných výkonov. Zariadenia preto „v záujme neohrozenia života pacientov a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pristúpili na prehodnotenie stanovených priorít v rámci manažmentu úhrad a platieb voči jednotlivým dodávateľom, respektíve inštitúciám“.
Zo zverejnených informácií zároveň vyplýva, že všetky zo sledovaných nemocníc vykázali za minulý rok stratu. Ministerstvo však zároveň poukazuje, že v záujme zlepšenia svojej platobnej disciplíny postupne prijímajú racionalizačné opatrenia, prehodnocujú zmluvy s niektorými dodávateľmi, zlučujú a rušia neefektívne prevádzky, upravujú niektoré benefity pre zamestnancov, či odpredávajú prebytočný majetok štátu.