Vyšehradská štvorka (V4) vystupujúca v Európskej únii (EÚ) ako politický blok nie je dobrá voľba. Pri príležitosti tridsiateho výročia založenia zoskupenia to na sociálnej sieti napísal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS). Zároveň však zdôraznil, že nepatrí medzi tých, ktorí volajú po tom, aby Slovensko z V4 odišlo.
Rozdielne názory
Dôvodom, prečo by sa podľa Korčoka nemala V4 politicky vyhraňovať voči iným členským štátom EÚ je, že takto môžu začať uvažovať aj iní. „V jednom momente sa tak môžu začať správať aj Balti, Benelux, južania či severania, ktorí majú tiež svoje regionálne zoskupenia, avšak neprofilujú ich v EÚ tak, ako my našu V4,“ uviedol minister. Zároveň skonštatoval, že názory členských štátov V4 sa v mnohých oblastiach líšia.
Krajiny V4 splnili svoje 30-ročné ciele, prezidentka Čaputová vyzýva na ďalšie proeurópske kroky
„V4 nemá spoločný názor na plynovod Nord Stream 2, pretože ho Praha vidí inak ako my a Varšava. Rovnako ho V4 nemá voči Ukrajine, lebo kvôli jej menšinovej politike ju Budapešť otvorene kritizuje a aj blokuje v NATO,“ zdôraznil Korčok. Rozdielne názory podľa neho panujú aj v otázke obrannej spolupráce so Spojenými štátmi americkými.
Pozícia Slovenska je naformulovaná presne
„Poľsko chce mať doma americké základne, dokonca je ochotné za ne zaplatiť, zatiaľ čo u nás sa z obrannej dohody s USA urobila najväčšia hrozba našej štátnej suverenity a na Slovensku nikomu nevadí, že takúto dohodu bez problémov podpísali naši maďarskí susedia,“ ozrejmil šéf slovenskej diplomacie.
Šimečka: Slovensko si musí dať pozor, aby nebolo vnímané ako Orbánov a Kaczynského prívesok
Korčok zároveň skonštatoval, že Česko, Poľsko a Maďarsko používajú V4 tak, aby to posilnilo ich národné pozície. „Keď to však robí Slovensko, tak to odrazu prekvapuje nielen našich partnerov, ale aj mnohých u nás doma,“ uviedol minister. Dodal, že pozícia, že SR má záujem o členstvo vo V4 je aj v rámci programového vyhlásenia naformulovaná jasne a presne.
Pripomíname si 30. výročie
Slovensko si v pondelok pripomína 30. výročie založenia V4. Československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall prijali spoločnú deklaráciu o spolupráci na ceste európskej integrácie v maďarskom Vyšehrade vo februári 1991.
Štefanec: Európska únia musí trvať na svojich hodnotách, medzi ktoré patrí aj ochrana ľudských práv
Po rozdelení česko-slovenskej federácie sa formát vyšehradskej spolupráce transformoval do podoby, ktorú poznáme v súčasnosti. Vyšehradská deklarácia obsahovala niekoľko spoločných cieľov. V počiatočnom období sa spolupráca sústredila na vzájomnú podporu pri spoločnom „návrate do Európy“ a plné zapojenie do európskeho politického, ekonomického, bezpečnostného a právneho systému.
