Japonský ostrov Sotobanari je bez kvapky pitnej vody a skutočnosť, že ho obklopujú nebezpečné prúdy spôsobila, že aj miestni rybári sa vzdialenému miestu na západe prefektúry Okinawa radšej vyhýbajú. Presne to zaimponovalo 76-ročnému Masafumi Nagasakimu, ktorý si z opusteného ostrova urobil svoje trvalé bydlisko. Japonec tu žije osamote v súlade s prírodou už 20 rokov a rád by tu aj poslednýkrát vydýchol.
Masafumi odišiel na ostrov v roku 1992 so základnou skautskou výbavou. „Druhý rok na to sa sem privalil tajfún, ktorý vrazil priamo na ostrov. Asi rok tu nebol vôbec žiaden tieň, pálil som sa na slnku. Vtedy som si pomyslel, že to asi nebude miesto vhodné na život,“ uviedol Nagasaki. Napriek tomu tu zostal a na svoj nový domov si natoľko zvykol, že dnes by ho z ostrova nikto nedostal.
Masafumi pred odchodom do dôchodku pracoval ako fotograf, následne sa zamestnal v zábavnom priemysle, ktorý skrýval mnohé temné stránky. Práve preto sa rozhodol, že svoj dôchodok chce stráviť ďaleko od vecí, ktoré by mu pripomínali predchádzajúci rušný život.
Spolu s minulosťou odhodil aj zábrany a na ostrove sa pohybuje bez šiat. Počas prvého roka si zvykol na seba rýchlo navliecť oblečenie, keď okolo plával nejaký čln. Život na ostrove však jeho zahanbenie úplne odplavil a dnes sa už pod šatami neskrýva. „Nerobím, čo mi káže spoločnosť, riadim sa pravidlami prírodného sveta. Prírodu nemôžete poraziť, preto ju musíte úplne poslúchať. To som sa naučil, keď som sem prišiel a preto sa mi asi tak dobre darí,“ uviedol Japonec.
Raz za týždeň si však šaty predsa len oblieka. Robí tak vtedy, keď sa na malom člne vyberie do najbližšej osady, kde si vyzdvihne peniaze od brata. Za mesačnú sumu 10-tisíc jenov (asi 94 eur) si potom nakúpi pitnú vodu a potraviny vrátane jeho obľúbených sladkých ryžových guliek.
Hoci sa život na ostrove môže zdať bezstarostný, na Japonca každý deň čaká pevný denný režim. Ranná rozcvička pri východe slnka, varenie, upratovanie kempu a umývanie hrncov v dažďovej vode. Každý deň sa k aktivitám pridá aj niečo nové, čo Nagasaki musí stihnúť ešte za denného svetla, než začnú štípať komáre. Pustovník priznáva, že nežije najzdravším životným štýlom, no to ani nie je jeho cieľom. „Nájsť si miesto, kde chce človek zomrieť, je podľa mňa dôležité a ja som sa rozhodol, že toto je to pravé miesto pre mňa. Zomrieť tu, obklopený prírodou, to tak ľahko neprekonáte, alebo áno?“ spýtal sa pustovník na záver.
www.3news.co.nz
