BRATISLAVA 21. júna (WebNoviny.sk) – Výstavba prepojovacieho slovensko-poľského plynovodu vstúpila do novej fázy. Po príprave viac ako sto kilometrov dlhého staveniska a rozvoze oceľových potrubí po jeho trase sa tento týždeň začalo so zváracími prácami.
„Prvé zvary sme realizovali v katastri obce Chlmec v humenskom okrese,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, Pavol Kubík.
Jeden kus váži v priemere sedem ton
Na výstavbu 103 kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných viac ako šesť tisíc kusov šesť až osemnásť metrov dlhých oceľových potrubí s priemerom viac ako tisíc milimetrov. Jeden kus potrubia váži v priemere sedem ton. Na celej trase bude potrebné uskutočniť spolu približne 6 200 zvarov.
Slovenské plynovody by mohli byť využité aj pri Nord Streame 2, Žiga bol z Putina prekvapený
„Každý zvar potrubia s priemerom viac ako jeden meter predstavuje technicky náročný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole zvarov nedeštruktívnymi skúškami a následne aj samotnou tlakovou skúškou pozváraných sekcií potrubia,“ dodal Kubík.
Po ukončení montážnych prác plynári pristúpia k výkopu ryhy pre potrubie a po jeho pokládke následne k rekultivácii pôdy, ktorú bude možné naďalej riadne využívať.
Priamy prístup k zemnému plynu
Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Na slovenskej strane je za výstavbu plynovodu zodpovedná spoločnosť Eustream, na poľskej strane firma Gaz-System.
Plynovod by mal byť postavený zhruba o dva roky. Prepravná kapacita plynovodu bude 5,7 miliardy metrov kubických ročne. Slovensko-poľský plynovod vyjde slovenskú stranu na viac ako 100 miliónov eur.
Slovensko zostane aj po spustení Nord Stream 2 dôležitou plynárenskou križovatkou, tvrdia plynári
Vďaka novému plynovodu získajú krajiny strednej a východnej Európy priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu, vrátane plne funkčných LNG terminálov v Baltskom mori (Świnoujście LNG, Klaipeda LNG cez Gas Interconnection Poland – Lithuania – GIPL) a z Nórska (vďaka plynovodu Baltic Pipe), ako aj z juhu cez slovensko-maďarské prepojenie a plánovaný plynovod Eastring.
