Vyvoláva v nás pocit viny či strach. Ako rozpoznať citové vydieranie? Psychologička radí, ako sa mu ubrániť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Citové vydieranie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Citové vydieranie. Azda všetci sme ho zažili už od detstva pri nevinných manipuláciách, keď sme dokázali povedať svojmu rodičovi, že je najhorší na svete, keď nám nevyhovel v určitom rozmare. Pre agentúru SITA to uviedla psychologička Barbora Bálintová, ktorá priblížila najčastejšie druhy citového vydierania.

Citové vydieranie ako manipulatívnu techniku používame podľa slov psychologičky už od útleho veku. „Formy citového vydierania sme teda zahliadli už v detstve vo svojom okolí od svojej rodiny až po svojich rovesníkov,“ priblížila Bálintová.

Ide tak podľa nej o naučenú formu manipulácie, ktorú sme aj my začali využívať, keďže sme zistili, že veľakrát funguje.

Kde sú hranice citového vydierania?

Psychologička upozornila, že je potrebné si uvedomiť, kde sú hranice citového vydierania, ktoré je ešte ospravedlniteľné, a kam na druhú stranu môžu zájsť jeho vysoko patologické formy.

„Najprv si povedzme, že pri citovom vydieraní využívame emocionálny tlak na druhú osobu ,samozrejme, v prospech svojich cieľov, a to pomocou vyvolania pocitu viny, strachu či iných negatívnych emócií u danej osoby,“ vysvetlila odborníčka.

Pri intenzite citového vydierania musíme brať podľa jej slov do úvahy nie len jeho silu ale aj cyklickosť. „U osôb, ktoré sú citovo labilné alebo trpia rôznymi poruchami osobnosti či afektívnymi poruchami, sa citové vydieranie vyskytuje oveľa častejšie ako u bežného človeka,“ vysvetlila psychologička.

Upozornila, že takýto človek využíva citové vydieranie pomaly na dennej báze, a to najmä ľudia s vysokou mierou črty manipulácie. Ako teda rozpoznať citové vydieranie?

Vyvolanie pocitu viny

Pri citovom vydieraní ide podľa psychologičky v prvom rade o vyvolanie pocitu viny v druhej osobe. Počujeme napríklad „Kvôli tebe sa mi to nepodarilo, pretože si mi s tým dostatočne nepomohol.“

Pri tejto forme musíme podľa Bálintovej uvážiť, z čoho nás daná osoba obviňuje, v akom rozsahu a našom reálnom podiele viny. „Cez čiaru je, ak vás niekto obviní z niečoho, nad čím ste naozaj nemali žiadnu kontrolu. Ale stáva sa,“ doplnila psychologička.

Ďalšou formou citového vydieranie je podmieňovanie. Ide často o frázy typu: „Ak ma miluješ, urobíš to pre mňa.“ Toto je podľa odborníčky celkom zákerná forma citového vydierania. Dá sa nahradiť oveľa prijateľnejšími formami s rešpektom voči druhej osobe ako: „Prosím ťa, vedel by si to pre mňa urobiť? Veľmi by som to ocenila.“

Ďalšou formou citového vydierania je vyvolanie pocitu povinnosti, či zodpovednosti: „Som tvoja mama, porodila som ťa a preto si ma musíš vážiť a pomáhať mi.“

Psychologička vysvetlila, že v tomto prípade sa ten druhý snaží nad vami vydobyť určitú výhodu, či status.„Odôvodnenie nie je úplne racionálne ale je už teda na vás, do akej miery je to pre vás dôležité,“ uviedla psychologička.

Hra na obeť

Hranie sa na obeť je podľa psychologičky veľmi zaujímavou formou manipulatívneho citového vydierania. „Veľakrát si ani neuvedomíte, že sa jedná o citové vydieranie, pretože daného jedinca naozaj vnímate ako obeť,“ upozornila odborníčka.

Ako podotkla, ak ste empatickým človekom, vyvolá vo vás manipulátor určitú formu ľútosti a následné dosiahne svoj cieľ. „Tu si musíte uvedomiť, či vám daná osoba stojí zato, aby ste naplnili jej cieľ pri hraní sa na obeť alebo je to človek, ktorý veľmi často využíva rolu obete,“ doplnila Bálintová.

Ak ma opustíš, zabijem sa!

Najzákernejšou formou manipulatívneho citového vydierania je podľa psychologičky vyvolávanie pocitu strachu.

„Ak ma opustíš, zabijem sa“ alebo aj „Ak nebudeš robiť to čo ti poviem, zničím ťa“. Podľa jej slov ide o formu citového vydierania s veľmi negatívnym zafarbením. „Už v tejto fáze si sami uvedomujete, že osoba, ktorá dokáže vydierať strachom nemusí byť úplne v poriadku,“ upozornila psychologička.

V takýchto prípadoch je podľa nej náročné určiť, či daná osoba naozaj naplní svoje vyhrážky. „Pokiaľ však využíva formy citového vydierania pravidelne voči vám či iným, toto je viacmenej odstupňovaná forma jeho pravidelnej manipulácie, keď už iné prestali fungovať,“ dodala Bálintová.

Citový vydierači psychicky poškodzujú svoje obete

Odhliadnuc od neškodnejších foriem citového vydierania psychologička priblížila, že ak niekto dokáže manipulovať svoju obeť dennodenne, a zneužíva toho, že ju má takpovediac „pod palcom“ , tak môže svoju obeť psychicky poškodiť.

„Obete emocionálneho vydierania vykazujú vyššiu mieru stresu a úzkosti kvôli častému strachu a psychickému trestaniu. Obeť sa vžíva do hrozieb svojho manipulátora, čím sa znižuje jej sebavedomie, sebaúcta a sebaláska,“ upozornila psychologička

Neskôr býva obeť podľa odborníčky zmätená, pretože začína mať problém odlišovať realitu od čistej manipulácie a lží. „Vďaka psychickému tlaku a úzkosti sa môže začať vzďaľovať svojim blízkym aj rodine,“ doplnila Bálintová

Môže sa objaviť depresia

Pri citovom vydieraní nie je u obete nezvyčajná depresia. Objaviť sa tak môžu niektoré jej symptómy alebo môže prepuknúť do úplnej depresívnej epizódy. Obeť môže mať podľa odborníčky aj problémy s rozhodovaním a motiváciou k rôznym činnostiam.

„Obeť začne byť apatická kvôli strachu z dôsledkov pred svojím manipulátorom. Trvalé následky vyústia hlavne do nedôvery voči ostatným ľuďom a nedôverou voči nadchádzajúcim vzťahom,“ priblížila psychologička.

Súčasne upozornila aj na fyzické prejavy, ktoré sú psychosomatického pôvodu, ako napríklad únava, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, panické ataky a iné symptómy spôsobené stresom.

Ako sa brániť proti emocionálnemu vydieraniu?

„Aby sme sa mohli dostatočne brániť ako obeť emocionálneho vydierania, je veľmi dobré začať tým, že sa začneme viac vzdelávať v tejto tematike, keďže sa to môže stať každému z nás,“ odporúča Bálintová.

Vzdelávaním sa v tejto oblasti sa podľa jej slov dajú rozpoznať a pochopiť taktiky. „Keď si uvedomíte, že ste pod nátlakom manipulátora zachovajte chladnú hlavu, keď mu ukážete, že ste pod vplyvom emócií, vie, že má nad vami kontrolu,“ upozornila psychologička.

Dôležité je podľa nej neprekračovať hranice vlastného pohodlia. Je vhodné si pritom položiť otázku: „Dostanem sa týmto do svojho diskomfortu?“ Obeť nesmie teda pripustiť, aby pocit viny ovplyvňoval jej rozhodnutia.

„Uvedomte si, že nie ste zodpovední za druhého emócie. Využite svoj čas na rozhodovanie. Tým, že si dáte načas lepšie zvážite svoje rozhodnutie, a tým neupadnete tlaku pod vplyvom emócií teda emočného vydierania,“ doplnila.

Dôležité je podľa odborníčky neustále budovať svoje sebavedomie. „Venujte sa aktivitám, ktoré máte radi, rozhodne si na ne nájdite čas. Potešte sa niečím. Človek s vysokým sebavedomím a riadne vybudovanou sebaláskou oveľa ťažšie prepadne manipulátorom,“ uzavrela psychologička.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe: Barbora Bálintová