BRATISLAVA 6. novembra (WEBNOVINY) – Výživové či potravinové doplnky nie sú náhradou za lieky. Na túto skutočnosť upozorňujú slovenskí lekári, podľa ktorých neadekvátny prístup k ochoreniam môže mať závažné dôsledky na zdravie pacientov.
V súčasnosti je pre ľudí veľmi náročné zorientovať sa v ponuke dostupnej v lekárni, a tak si ľahko pomýlia liek s výživovým doplnkom. V mnohých prípadoch je lacnejší a môže vzbudzovať dojem, že má rovnaké účinky ako liek.
Medzi skutočnými liekmi a doplnkami výživy sú však zásadné rozdiely, ktoré určuje aj zákon, každý slúži na niečo iné a má iné miesto v starostlivosti o zdravie. Pokiaľ pacient trpí závažným ochorením, mal by sa rozhodne liečiť liekom.
Výživové doplnky sú vhodné pre ľudí, ktorí neprijímajú dostatok živín v strave alebo majú zvýšené nároky na živiny, napríklad pri výkonnostnom športe, tehotenstve, ťažkej práci, nadmernom strese v skúškovom období, či pri rôznych diétach s nevyváženým pomerom živín.
Príkladom často podceňovaného ochorenia, ktoré sa mnohí pacienti snažia „liečiť“ výživovými doplnkami, patrí chronické žilové ochorenie.
Hrozivé výsledky
Na Slovensku sa tento rok uskutočnil vôbec prvý sonografický skríning chronického žilového ochorenia, ktorý priniesol alarmujúce výsledky.
Až u 73 percent testovaných Slovákov boli diagnostikované klinické známky chronickej žilovej nedostatočnosti, teda len 27 percent Slovákov malo žily dolných končatín zdravé.
Až u 55 percent z nich ultrazvuk odhalil závažnejšie formy žilového ochorenia, ktoré si bez akýchkoľvek pochybností vyžadujú serióznu liečbu príčiny ochorenia, a to liekom v kombinácii s miniinvazívnym či chirurgickým ošetrením postihnutej žily.
Počiatočné štádium ochorenia – takzvané metličky – sa odhalilo u 19 percent Slovákov. Do skríningu pod vedením Františka Žernovického z Kliniky cievnej chirurgie NÚSCH v Bratislave sa zapojilo 315 ľudí z celého Slovenska z rôznych skupín.
Jeho výsledky potvrdili, že vonkajšie prejavy žilového ochorenia nemusia odzrkadľovať skutočný stav žíl a aj keď má pacient navonok viditeľné iba takzvané metličky, ultrazvukové vyšetrenie môže odhaliť aj neviditeľné poškodenie v hlbokom žilovom systéme. To môže bez liečby viesť k závažným komplikáciám, ako je vred predkolenia či varikoflebitída – zápal žilovej steny.
Bagatelizovanie škodí
„Bagatelizovanie žilových ochorení, ich diagnostiky a liečby môže končiť závažnými komplikáciami. Ide o ochorenie, ktorého príčinu treba adekvátne liečiť vhodným liekom podľa odporúčaní odborníka a žiadne voľnopredajné mastičky, gély či vitamíny ho vyliečiť nedokážu,“ upozornil Žernovický.
Ďalším závažným a progresívnym ochorením, ktoré je často neadekvátne liečené, sú hemoroidy. Postihujú viac ako 50 percent ľudí nad 50 rokov.
Väčšina pacientov sa snaží hemoroidy liečiť svojpomocne voľnopredajnými prípravkami, no nevedia, že súčasťou liečby každého pacienta by mala byť aj celková perorálna venotonická liečba vhodným liekom. Cieľom liečby je skrátenie práceneschopnosti a sprievodných prejavov ochorenia.
„Pri rozhodovaní o výbere liečby hemoroidov je nevyhnutné rešpektovať konkrétneho pacienta a zabrániť tomu, aby na skutočné ochorenie používal neškodný, ale zato málo účinný výživový doplnok, keď je k dispozícii účinný a bezpečný liek,“ vysvetlil Ladislav Kužela z Gastroentero-Hepatologického centra Thalion v Bratislave.