Teória o úniku koronavírusu z čínskeho laboratória vo Wu-chane, ktorá doteraz nebola na 100 percent vyvrátená, spôsobila okrem iného aj to, že sa vedci začali zaoberať bezpečnosťou v dôležitých svetových laboratóriách.
Virologický ústav vo Wu-chane je jedným z 59 maximálne zabezpečených laboratórií s úrovňou biologickej bezpečnosti štyri (označenie BSL4), ktoré sú už v prevádzke, vo výstavbe alebo naplánované.
Pôvod koronavírusu stále nie je jasný. Olej do ohňa môže priliať tajná správa amerického národného laboratória
Tieto laboratóriá vo svojich priestoroch uchovávajú najnebezpečnejšie patogény na planéte. Patria k nim tie, ktoré môžu spôsobiť vážne ochorenia a pre ktoré ešte neexistuje žiadna liečba, ani vakcíny.
Laboratóriá BSL4
Najväčšia koncentrácia laboratórií BSL4 sa nachádza v Európe, je ich tu až 25. V severnej Amerike ich je 14 a v Ázii 13. Austrália má štyri a na africkom kontinente sú tri. Až tri štvrtiny zo všetkých sú priamo v mestách či v ich blízkosti.
To je aj prípad inštitútu vo Wu-chane, ktorý má 3 000 m², čo z neho robí najväčšie laboratórium BSL4 na svete. Väčšina laboratórií je však výrazne menších. Približne polovica má dokonca rozlohu menšiu ako 200 m², čo predstavuje polovicu basketbalového ihriska.
Diagnostika koronavírusu sa začala na Slovensku presne pred rokom, prvé vzorky zasielali ešte do Berlína
Asi 60 percent laboratórií BSL4 majú na starosti vládne inštitúcie verejného zdravotníctva. Dvadsať percent spravujú univerzity a 20 percent agentúry biologickej bezpečnosti (z ang. Biodefense), ako uvádza portál IFL Science.
Tieto laboratóriá sa využívajú prevažne s cieľom zlepšenia diagnostiky vysoko smrteľných a vysoko prenosných patogénov. Používajú sa na výskum vírusov, ale aj na vývoj nových liekov, vakcín a diagnostických testov.
Bezpečnosť a ochrana
Nie všetky laboratóriá BSL4 však majú dobré skóre v oblasti bezpečnosti a ochrany. Takzvaný Global Health Security Index hodnotí, aké opatrenia jednotlivé krajiny majú, aké legislatívne predpisy, ale aj aký je dohľad v oblasti biologickej bezpečnosti.
Podľa tohto hodnotenia získala iba asi štvrtina krajín s laboratóriami BSL4 vysoké skóre. Ďalším ukazovateľom bezpečnosti v laboratóriách je aj členstvo v medzinárodnom združení expertov z oblasti biologickej bezpečnosti.
Viac o téme: Koronavírus
Členmi tohto fóra je však iba 40 percent krajín, ktoré majú vybudované laboratóriá BSL4. Konkrétne sú to Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Singapur, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a USA.
Dvojaké použitie
Výskumy a experimenty v týchto laboratóriách tiež môžu byť „dvojaké“. To znamená, že sa môžu uskutočňovať s cieľom vedeckého pokroku v rámci mierových aktivít, mohli by sa však aj zneužiť ako biologické zbrane.
Preto sa v rámci bezpečnosti laboratórií BSL4 hodnotí aj to, či krajina, v ktorej sa daný inštitút nachádza, nejakým spôsobom dohliada na takéto „dvojaké“ experimenty. Austrália, Kanada a USA majú na vnútroštátnej úrovni zavedený prísny dohľad.
Testujú prvú vakcínu proti COVID-19 vo forme tablety. Okrem iných výhod si má poradiť aj s mutáciami
Nemecko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo majú určitú formu dohľadu, v rámci ktorej napríklad finančné orgány požadujú, aby príjemcovia štátnych grantov prehodnotili svoj výskum z hľadiska dôsledkov dvojitého použitia.
Volanie po kontrole
Veľká časť vedeckého výskumu koronavírusov sa však uskutočňuje v krajinách bez takejto formy dozoru. V súvislosti s pandémiou sa navyše očakáva, že aj ďalšie krajiny budú chcieť vybudovať laboratóriá BSL4 na svojom území.
V rámci nich by chceli jednak presnejšie pochopiť ako funguje prenos vírusov zo zvierat na ľudí, ale sa tiež pripraviť na epidémie, ktoré môžu v budúcnosti prísť.
Vírus SARS-CoV-2 zastihol svet nepripravený. Najnovšia štúdia pritom dokazuje, že epidémia koronavírusu tu už raz bola
Z týchto dôvodov, ako aj pre teóriu o uniknutom koronavíruse z Virologického inštitútu vo Wu-chane, autori pôvodného článku upozorňujú na potrebu väčšej kontroly laboratórií typu BSL4.
„Dobrá veda a inteligentná politika môžu riziká udržať na uzde a umožniť ľudstvu využívať výhody výskumu,“ uviedli Filippa Lentzosová z King’s College London a Gregory Koblentz z George Mason University na záver svojho príspevku.