Dnes si pripomíname Svetový deň astmy. Celosvetovo trpí týmto ochorením, ktoré postihuje najmä priedušky a pľúca, viac ako 300 miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá zaraďuje astmu medzi najrozšírenejšie chronické ochorenie na svete, predpokladá, že do roku 2025 sa zvýši celosvetovo počet pacientov až na 400 miliónov.
Na Slovensku máme podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sledovaných v ambulanciách viac ako 325-tisíc pacientov. Každoročne pribudne 11-tisíc novo-diagnostikovaných. Tento dramatický vývoj chorobnosti súvisí najmä s klimatickými zmenami a zhoršujúcim sa životným prostredím.
Napriek tomu majú dnes astmatici prístup k moderným a inovatívnym liečbam, vďaka čomu môžu mať astmu plne pod kontrolou. Lekári však upozorňujú na adherenciu – zodpovednosť pacienta k liečbe a dodržiavanie odporúčaní lekárov.
Počet pacientov rastie
„Každoročne v ambulanciách pneumológov a klinických imunológov pribúda počet pacientov, ktorým diagnostikujeme astmu,“ uviedla hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu Marta Hájková.
Je to podľa nej alarmujúci trend, ktorý sa netýka len dospelej populácie, ale aj detí. Astma sa vplyvom zhoršujúceho sa životného prostredia a klimatických zmien dotýka jedného zo 17 obyvateľov Slovenska. „Predpokladáme, že do roku 2025 bude trpieť astmou 1 z 12 Slovákov, teda 432 tisíc ľudí,“ upozornila Hájková.
S pribúdajúcim počtom pacientov stúpajú aj náklady na ich liečbu, ktoré sú celosvetovo vyššie, ako náklady na HIV a TBC spolu.
Nepliesť si ju s alergiou
Mnohí však toto ochorenie podceňujú a mýlia si astmu s alergiou.
Alergia je zápalové ochorenie horných dýchacích ciest pre ktoré je charakteristické najmä svrbenie, kýchanie, výtok z nosa či slzenie a opuch očí. Astma je oveľa závažnejšie ochorenie s odlišnými symptómami ako alergia.
„Astma sa prejavuje najmä sťaženým dýchaním tzv. dýchavicou, dráždivým kašľom či dlhotrvajúcou nádchou,“ vysvetlil primár Kliniky alergológie a klinickej imunológie UNB Peter Pružinec.
Prvotnými prejavmi astmy je častokrát náhla dušnosť či kašeľ. Najmä výdych pacienta sprevádza pískavý zvuk a sipot, čo je spôsobené opuchom sliznice priedušiek. „Astmatik môže pociťovať aj nepríjemný tlak na hrudi sprevádzaný lapaním po dychu,“ priblížil Pružinec.
Hrozí až smrť
Pri astme sa totiž zúži až uzavrie lúmen priedušiek. Deje sa to najmä na úrovni vetvenia priedušiek v pľúcach.
Pri ťažkej forme astmy sú pacienti vystavovaní astmatickým záchvatom, kedy dochádza k opuchu a zúženiu priedušiek. „V kritických situáciách môže astmatický záchvat bez pomoci lekára končiť smrťou pacienta,“ upozornil Pružinec.
Napriek zvyšujúcej sa incidencii tohto ochorenia majú pacienti s astmou dobré možnosti liečby. Tie spočívajú najmä v podávaní protizápalových liekov (tzv. kontrolórov) a záchranných liekov (tzv. uvoľňovačov). Súčasná medicína preferuje inhalačné podávanie liečiv pre astmatikov.
