Aký je skutočný vplyv detí na duševné zdravie seniorov?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Aký je skutočný vplyv detí na duševné zdravie seniorov?
Ilustračné foto: www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Samota a osamelosť sú dve rozdielne veci. Osamelosť je náročné zvládnuť v každom veku, no veľké psychické aj zdravotné problémy spôsobuje predovšetkým seniorom. Riešením je stretávanie sa s vnúčatami a pravnúčatami alebo aj cudzími deťmi. Z tohto druhu socializácie a medzigeneračného prepájania profitujú všetci zúčastnení.

Najmä mladá, ale aj stredná staroba prináša ľuďom do života veľké zmeny. Kým predtým museli byť aktívni, výkonní a boli potrební, s pribúdajúcim vekom sa všetko mení. Neraz skokovo. Klesá počet sociálnych kontaktov, klesá výkonnosť, pribúdajú zdravotné problémy. To, samozrejme, automaticky neznamená, že sa má senior zle. A ak je sám, nemusí byť osamelý.

„Treba rozlišovať dobrovoľnú samotu od nedobrovoľnej. Seniori rovnako ako všetci ľudia potrebujú byť niekedy sami, usporiadať si myšlienky, oddýchnuť si, je to prirodzené,“ povedala Dominika Pasnišinová, psychologička z Agapé Senior Park.

U seniorov si všimla rozdiely v osobnosti. Introvertný senior je zameraný viac na svoje záujmy a preferuje individuálne aktivity, kým extrovertnejší jednotlivec častejšie vyhľadáva spoločnosť a aktivity v kolektíve. „Sme sociálne bytosti, preto si často spájame samotu s niečím negatívnym. Byť osamote so svojimi myšlienkami nám však dáva priestor zamýšľať sa a pociťovať vďačnosť za život samotný. Môže to mať, samozrejme, aj odvrátenú stránku, ak sa seniorovi so samotou spájajú subjektívne pocity osamelosti, zapríčinené chýbajúcim kontaktom, napríklad s jeho blízkymi,“ pokračuje D. Pasnišinová.

Vtedy môžu prísť pocity sebaľútosti, nepotrebnosti a straty zmyslu života, ako keby senior nemal nikoho, kto ho má rád, kto mu rozumie a s kým by mohol úprimne zdieľať svoje emócie, či už pozitívne, alebo negatívne.

Spájanie generácií

Je opakovane dokázané a dokazuje to aj každodenný život, že prežívanie nepodstatnosti a straty zmyslu života negatívne ovplyvňuje aj fyzické zdravie a naopak.

Kľúčovú úlohu v prevencii týchto pocitov s dominovým efektom zohráva kontakt s rodinou a s priateľmi. Kontakt s vnúčatami a pravnúčatami je pre seniorov nenahraditeľný. Cítia sa súčasťou ich života, obohacujú ich život, sprostredkúvajú im nezažité hodnotné skúsenosti a múdrosť starého človeka. Seniori môžu svoje vnúčatá učiť trpezlivosti, rozvahe a správnemu úsudku, čo im dáva pocit, že sú v živote svojich vnúčat dôležití a potrební,“ vysvetľuje psychologička z Agapé Senior Park.

Keďže je výchova vnúčat a pravnúčat v rukách rodičov, starí rodičia si s nimi dokážu užiť zábavu, ľahkosť bytia a prítomný okamih. Naopak, vnúčatá majú pri svojich starých mamách a otcoch voľnosť, načerpávajú z nich sčítanosť, praktické skúsenosti, počúvajú rôzne príbehy, a tak si dokážu ľahšie navzájom porozumieť.

Čo však v prípade, keď sú vnúčatá ďaleko, v inom meste, v inej krajine? Zároveň je mnoho mladých rodín, ktoré nemajú svoju babičku k dispozícii tam, kde bývajú, a pritom by jej múdrosť a láskavosť veľmi ocenili. Práve toto je cieľom programu Babička zo susedstva, ktorý realizuje občianske združenie Aktivitka. Autorkou programu je Daniela Kellerová a jeho cieľom je spájať mladé rodiny s aktívnymi seniorkami.

Za projektom stála inšpirácia zo zahraničia a lokálna potreba. Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín v EÚ. Žije tu veľa seniorov, ktorým sa deti odsťahovali do zahraničia a môžu pociťovať samotu. Je síce množstvo aktivít, do ktorých sa seniori môžu zapojiť, no medzigeneračnému a susedskému prepájaniu sa ich venuje menej,“ vysvetlila Daniela Kellerová, zakladateľka programu Babička zo susedstva.

Nie je to opatrovanie detí

Projekt sa zatiaľ realizuje iba v Bratislave, ale má potenciál rozširovať sa. Babičky pritom nie sú žiadne opatrovateľky. Nejde o suplovanie starostlivosti o deti, ale o vytváranie medzigeneračného vzťahu.

„Materská dovolenka aj dôchodok bývajú izolujúce obdobia. Štúdie ukazujú prospešnosť a prínos medzigeneračných priateľstiev. Účelom projektu je preto podporiť láskavé susedské vzťahy, podporiť aktívne seniorky, ktoré chcú dobrovoľne venovať svoj čas, skúsenosti, zručnosti mladšej generácii, a mlade rodiny, ktoré môžu obohatiť svoj život a život svojich detí o takéto návštevy,“ ozrejmuje ďalej fungovanie projektu D. Kellerová.

Do projektu sú zapojené poväčšine čerstvé dôchodkyne, ktoré zrazu vypadli z pracovného procesu a ich vlastná rodina je ďaleko. Stretávajú sa cez víkendy alebo cez prázdniny. Ide väčšinou o aktívne ženy, ktoré sú súčasťou rôznych proseniorských aktivít, ale chýba im práve medzigeneračný aspekt – stretávanie sa s mladými. „Seniorky a mladé rodiny prepojíme na základe formulárov a potom je to už na nich. Babička si môže napríklad povedať, či bude radšej kočíkovať alebo sa chce venovať škôlkarovi a koľko hodín týždenne. Predovšetkým však ide o to, aby zafungovala ,chémia‘, skrátka, aby si navzájom vyhovovali. Z prepojenia generácií profitujú všetci,“ je presvedčená autorka programu Babička zo susedstva.

Priateľky zo zariadenia pre seniorov

Problém osamelosti seniorov, ktorého dôsledkom je fyzické aj duševné chradnutie, riešia aj domovy sociálnych služieb pre seniorov. V určitej skupine seniorov dochádza k strate sebestačnosti, ktorá je dôsledkom kombinácie zdravotného postihnutia, nárokov z prostredia a sociálnej situácie. „V tomto prípade odporúčam využiť služby sociálnych zariadení pre seniorov. Tieto zariadenia dokážu jednotlivcovi poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktorú potrebuje. Prioritou v starostlivosti o jednotlivca, ktorý už nedokáže byť sebestačný, je dbať na jeho dôstojnosť a autonómiu,“ prízvukuje psychologička Pasnišinová.

V zariadení si senior môže nájsť priateľov, socializovať sa, participovať na rôznych spoločných aktivitách, ale byť aj súčasťou svojej rodiny a blízkych. „Mnohokrát sa našich seniorov pýtam, ako sa u nás cítia. Keď mi povedia, že doma by sa o nich nemal kto postarať, doma by im nikto neurobil čaj, obed alebo by si s nimi nemal kto zaspievať, zacvičiť, vtedy mám pocit, že im to, že sú u nás, dodáva silu a zmysel byť tu ešte pre svoju rodinu, pre seba, že sú potrební a dôležití,“ dodala psychologička z Agapé Senior Park.

Sociálny kontakt v podobe priateľstiev medzi sebou prináša seniorom radosť a spokojnosť. Senior si v skupinke môže presadiť svoj názor, diskutovať, spoznávať sa navzájom, čo pôsobí priaznivo na jeho psychiku. „Spoločné aktivity seniorom potvrdzujú, že niekam patria, niekto sa o nich zaujíma, sú súčasťou tejto spoločnosti. Dáva im to pocit istoty, stability a prijatia,“ uzatvára odborníčka.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať