Analytici upozorňujú na podceňovanie testovania. Ešte stále prichádzajú ľudia s COVID-19, varuje epidemiologička

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Koronavírus, test
Foto: ilustračné, SITA/AP.

Pandemická situácia na Slovensku je na výraznom ústupe, a to najmä vďaka očkovaniu a premoreniu. Napriek tomu by sme nemali prepadnúť pocitu falošného bezpečia, ako upozorňujú matematici projektu Dáta bez pátosu.

V nedeľu sme u nás vďaka PCR testom odhalili 19 ľudí nakazených vírusom SARS-CoV-2, z antigénového testovania vyšlo 324 pozitívnych prípadov. Za relevantných sa pritom považujú len tí pacienti, u ktorých infekciu potvrdil PCR test.

„Je to 1,63 percenta z 1 167 ukončených RT-PCR vyšetrení,“ uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR na sociálnej sieti. Analytici upozorňujú, že v sobotu sa urobilo 4 122 testov, dokopy za víkend ich teda bolo 5 289, čo je veľmi málo.

„Nemá zmysel robiť 50-tisíc denne, ale 10-tisíc určite. Denne a aspoň do konca júna. Lebo sme otvorili krajinu a s tým otvorením je potrebné na začiatku pri mapovaní situácie byť bystrý a múdry,“ uvádzajú Dáta bez pátosu.

Indický variant

Aj keď je v Európe epidemiologická situácia pomerne stabilná, aj na Slovensku sme už mali prípad človeka nakazeného indickým variantom koronavírusu. Ten je, ako ukazujú nielen dáta z Indie, veľmi nebezpečný z hľadiska schopnosti šírenia sa.

Viac o téme: Koronavírus

Tento kmeň pritom potvrdili vo viacerých európskych krajinách, preto je riziko jeho zavlečenia na naše územie pomerne vysoké. Pred nekontrovolaným šírením by nám mohlo a malo pomôcť práve účelne nastavená testovacej stratégie.

Testovacia stratégia

S tou však máme na Slovensku problém od začiatku pandémie, na čo opakovane upozorňovali viacerí analytici. „Inšpirujme sa, prosím, opäť zahraničím, kde stále fungujú karantény, začínajú fungovať hromadné podujatia a deti dlhodobo chodia do školy,“ radia.

Ako príklad uvádzajú aj Dánsko, ktoré dlhodobo testuje všetkých ľudí, ktorí prídu do krajiny zo zahraničia. Prvýkrát pritom kontrolujú negatívny výsledok testu pri príchode, druhýkrát musí človek absolvovať test do 24 hodín.

„Tretíkrát vykúpenie sa z karantény na piaty deň. Samozrejme, že chytili pozitívnych, lebo umožnili svojim občanom napríklad lyžovať sa vo Švajčiarsku alebo chodiť do Švédska na výlety a rekreáciu,“ opisujú úspešnosť a riziká takéhoto prístupu.

Dáni tiež hromadne testujú pri všetkých podujatiach, futbalových zápasov sa môžu napríklad zúčastňovať už mesiac tisíce ľudí.

Validácia výsledkov

Moderné krajiny podľa Dát bez pátosu po otestovaní antigénovým testom pritom už ani len neuvádzajú počet pozitívnych, ale všetkých s takýmto výsledkov posielajú na PCR test, aby si overili výsledok. My to tak nerobíme.

„Samozrejme, že výsledok nie je jedna k jednej. Ale nejakých (pozn. nakazených) spoľahlivo chytia. A následne otestujú ich okolie, teda kontakty, ktoré vytrasovali,“ uvádzajú analytici a rovno odporúčajú postupovať rovnako.

Takýmto krokom by som podľa ich slov vedeli presne určiť, ako efektívne fungujú antigénové testy a nemuseli by ísť do karantény stovky ľudí týždenne kvôli falošnej pozitivite.

V závere sa matematici prikláňajú k názoru, že cesta znižovania počtu PCR testov zatiaľ nie je cesta, pričom „potrebujeme mať otvorené oči, lebo inak budeme oči otvárať a zas budeme v správach“.

Klesá záujem?

Zhoršujúci sa trend testovania si všimla aj epidemiologička Katarína Naďová. „Neviem, čím to je, či je to naozaj tým, že klesá záujem jednak zdravotníkov alebo aj ľudí, akoby prestali myslieť na COVID,“ odhaduje príčiny Naďová.

Z Nemocnice s poliklinikou v Skalici má pritom skúsenosť, že pozitivita je v priemere stále na úrovni 10 percent z počtu urobených testov. Pre portál vZdravotníctve.sk tiež potvrdila, že teraz zaznamenali nárast aj medzi testovanými antigénovými testami.

Epidemiologička si tiež myslí, že by bolo potrebné, aby sa ľudia s pozitívnym výsledkom antigénového testu išli pretestovať aj PCR testom, pretože „veľa pozitívnych antigénnych býva aj negatívnych na PCR, čo sa nám stáva v poslednom čase“.

COVID je tu stále

Okres Skalica sa od 24. mája nachádza v červenej zóne v rámci COVID automatu. To, že pre tamojších obyvateľov platí II. stupeň varovania, môže byť spôsobené aj tým, že okres priamo susedí s Českou republikou.

Pohyb cez hranice je tu zrejme kľúčový, aj preto Naďová pokles v počte robených testov považuje rovnako ako analytici projektu Dáta bez pátosu za chybu. „Ešte stále máme pacientov, ktorí prichádzajú do nemocnice s ochorením COVID-19,“ dodala.

V okrese Skalica je kvôli koronavírusu aktuálne hospitalizovaných 13 pacientov, žiaden však nepotrebuje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV), ani sledovanie na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Napriek tomu by sme mali byť opatrní.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Katarína Naďová
Firmy a inštitúcie Dáta bez pátosuFNsP Skalica Nemocnica s poliklinikou Skalica