Medzi problémy patrí nedostatočná podpora zo strany štátu a miest a obcí, ako aj obštrukcie zo strany zdravotných poisťovní
Aj keď výdavky na zdravotnú starostlivosť v ostatných rokoch neustále rastú, na kúpeľnej liečbe sa to neprejavuje.
Ako na utorňajšej tlačovej besede upozornili zástupcovia Asociácie slovenských kúpeľov (ASK), v roku 1996 odliečili 117 683 klientov. V nasledujúcich rokoch prišiel prudký prepad a až v roku 2005 sa situácia obrátila a vlani už počet klientov dosiahol 119 424.
Problém s poisťovňami
Poisťovne však v roku 1996 ešte preplácali všetky náklady, vlani to už bolo len 51 %.
Jedným z problémov je podľa predsedníčky ASK Janky Zálešákovej aj neochota zdravotných poisťovní. Kladú totiž administratívne prekážky, napríklad vyžadujú predpísaný počet návštev u špecialistu aj u pacientov s chronickými ochoreniami, u ktorých nie je možné zlepšenie.
Ako povedala Zálešáková, o revíznych lekároch, ktorí zamietajú návrhy na kúpeľnú liečbu, už začali rokovania so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
V súčasnosti zbierajú konkrétne prípady, kedy revízni lekári neschválili liečbu, a v rokovaniach budú pokračovať.
Chcú podporu aj od obcí a miest
Poskytovatelia kúpeľnej starostlivosti však čelia problémom v podnikaní. Ako upozornila podpredsedníčka ASK Zuzana Ďurinová, kúpele nemajú podporu miest a obcí, aj keď na jedno pracovné miesto v kúpeľoch sú naviazané ďalšie dve pracovné miesta v regióne.
„Rozvoj kúpeľného zariadenia priamo podporuje malé a stredné podnikanie v regióne, živnostníkov z radov dodávateľov tovarov a služieb pre kúpele,“ uviedla Ďurinová.
Kúpele pritom odvádzajú miestne dane i poplatky, z obcí však za to nedostanú dostatočnú pomoc napríklad pri budovaní infraštruktúry.
Zmeny možno od roku 2018
Ďurinová upozornila aj na to, že pre kúpeľníctvo neexistujú žiadne investičné stimuly. Slovenskí investori sú tak znevýhodňovaní oproti zahraničným, ktorí navyše môžu časom svoju investíciu a s ňou aj pracovné miesta preniesť do inej krajiny.
Investori do kúpeľov však takúto možnosť nemajú, preto by si podľa Ďurinovej zaslúžili väčšiu podporu štátu.
Práve podpora slovenským kúpeľom sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Podľa podpredsedu ASK Jána Šimka sa už v januári zástupcovia ASK stretnú so štátnou tajomníčkou ministerstva financií Danou Meager, pričom sú pripravení jej predniesť svoje návrhy.
Ak sa dohodnú, zmeny v legislatíve by mohli začať platiť od roku 2018. Podľa Ďurinovej by napríklad jedným z opatrení, ktoré žiada ASK, mohlo byť zníženie dane z príjmu pre segment kúpeľníctva na 10 %.
Prevencia je lacnejšia
Ako zdôraznili predstavitelia ASK, kúpeľná starostlivosť je najmenej nákladnou zdravotnou starostlivosťou.
Predstavuje tiež výraznú úsporu na farmakologickej liečbe. Z výdavkov na zdravotníctvo pritom na Slovensku až 27 % smeruje na farmakologickú liečbu, čo je výrazne viac ako 16,3 % priemeru krajín OECD.
Priemerný Slovák pritom môže očakávať len 55,5 roka života bez zdravotných problémov a Slovenka len 54,6 roka. To je výrazne menej ako v ostatných krajinách V4.
