AKTUALIZOVANÉ – Podľa podpredsedu Siete dostali peniaze z eurofondov aj zdravotnícke zariadenia Penty či českého miliardára Tomáša Chreneka, ktoré to vďaka svojim solídnym ziskom vôbec nepotrebovali. V skutočnosti sa tak neplatí technika, ale vyššie zisky finančných skupín, tvrdí Beblavý.
Peniaze z eurofondov na zdravotníctvo išli v tomto roku aj zdravotníckym zariadeniam Penty, či českého miliardára Tomáša Chreneka, ktoré ich vôbec nepotrebovali. Upozornil na to podpredseda strany Sieť Miroslav Beblavý, podľa ktorého tieto subjekty už dnes poskytujú vybranej skupine pacientov to najluxusnejšie prostredie na Slovensku a zároveň majú ročný zisk vyšší, ako sú samotné získané eurofondy.
„Tieto subjekty okrem verejného zdravotného poistenia, z ktorého dostávajú rovnaké peniaze ako tí, čo si musia platiť svoju rekonštrukcie sami, si účtujú od pacientov ďalšie poplatky. Viaceré z týchto subjektov sú pritom členmi veľkých podnikateľských skupín, ktoré majú ročný zisk ešte v rádovo vyššom rozsahu,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii Beblavý.
Podpredseda Siete tieto vyhlásenia dokumentoval na údajoch, podľa ktorých v roku 2015 súčasný minister zdravotníctva vypísal výzvu na rekonštrukciu ambulancií a polikliník a následne v septembri podpísal zmluvy. Do výzvy sa podľa Beblavého prihlásilo 19 žiadateľov, z ktorých získalo dotáciu osem. Z toho bolo sedem subjektov orientovaných na zisk, ktoré z takmer 6,8 mil. eur tak získali vyše 6 mil. eur. Ich ročný zisk je pritom podľa podpredsedu Siete viac ako 7 mil. eur.
Eurofondy im preplácajú 95 % investícií bez akéhokoľvek záväzku tvorby pracovných miest či inej protihodnoty. Ako dodáva, eurofondy na opravu naopak nezískali verejné fakultné nemocnice v Trnave a v Košiciach, či mesto Krompachy.
Penta naopak podľa Beblavého získala dve dotácie na firmy Wesper v Prešove a Medicínske centrum Nitra, ktoré patria do siete polikliník ProCare. „Čislák tak zaplatí Pente nové CT v Prešove a magnetickú rezonanciu v Nitre, čo naozaj nepatrí do štandardného vybavenia každej ambulancie. Zároveň, ak sa chcete objednať napríklad do nitrianskej polikliniky, musíte si v spoločnosti MyCare vlastnenej tiež Pentou zaplatiť paušál. Takže minister Čislák najprv zakázal poplatky za objednávanie na určitý čas a potom dal viac ako 1 mil. euro firme, ktorá ich vyžaduje,“ skonštatoval Beblavý.
Okrem Penty získal podľa neho podporu aj český miliardár Chrenek (Agel), ktorý vlastní súkromnú nemocnicu Šaca v Košiciach, či Unipharma, druhý najväčší distribútor liečiv na Slovensku, ktorý ovláda medicínske centrum v Prievidzi.
„Eurofondy tak síce nikto neukradol v kufríku, ale dopad je úplne rovnaký. Investície, ktoré by tieto ziskové subjekty mohli urobiť samy, zaplatí z 95 % štátny rozpočet. Z ekonomického hľadiska je to čistá dotácia zisku – to, čo firma ušetrí, si môžu vyplatiť jej majitelia. V skutočnosti tak neplatíme techniku, ale vyššie zisky finančných skupín,“ dodal podpredseda Siete.
Európska legislatíva podľa neho hovorí, že štát má aj pri výkonoch vo verejnom záujme pomáhať len firmám, ktoré sú stratové alebo majú len neprimerane malý zisk. „To, že je to v mnohých prípadoch pravdepodobne aj v rozpore s európskou legislatívou o štátnej pomoci, je už len čerešnička na šľahačke, ktorá môže znamenať, že to nakoniec všetko zaplatíme sami,“ uzavrel Beblavý s tým, že Sieť chce preto po marcových voľbách zmeniť pravidlá rozdeľovania eurofondov v zdravotníctve tak, aby išli predovšetkým na dosiahnutie základných štandardov pre všetkých občanov, nie na dotovanie finančných skupín a prehlbovanie luxusu pre malú časť spoločnosti.
Penta: Je to primitívny populizmus
„Veľmi ma mrzí, k akému primitívnemu populizmu skĺzol pán Beblavý vo svojich vyhláseniach o tom, že je niečo škandalózne na tom, že dve firmy zo skupiny ProCare, ktorá patrí Pente, dostali eurofondy v objeme 1,5 milióna eur,“ reagoval Eduard Maták, partner v Penta Investments zodpovedný za zdravotníctvo.
Zároveň pripomenul, že skupina preinvestovala 40 miliónov eur do zdravotníctva na Slovensku z vlastných zdrojov tento rok a plánuje ďalších viac ako 40 miliónov eur preinvestovať v budúcom roku.
„Keď to porovnáte so sumou 1,5 milióna a beriete do úvahy, že tie peniaze, ktoré boli v tejto výzve, nakoniec neboli ani úplne vyčerpané a vrátili sa do Bruselu. Kladiem si otázku, prečo sa politici skôr nezaujímajú o to, aké škandalózne je to, že Slovensko ako krajina zbytočne prichádza o eurofondy, ktoré sú na jednej z najnižších úrovní čerpania vôbec z členských krajín Európskej únie,“ poukázal Maták.
Podľa neho sa škandalizuje niečo, čo je štandardným právom, uchádzať sa o eurofondy zo strany súkromnej firmy, akou je ProCare.
