Nekonečné čakanie u lekára bude onedlho minulosťou. Covid urýchlil rozvoj tzv. telemedicíny alebo dištančnej medicíny vykonávanej bez toho, aby pacient a zdravotný pracovník alebo lekár boli na rovnakom mieste.
Od diagnostiky cez prehliadky až po lekársky dohľad – všetko sa onedlho bude robiť na diaľku a za pomoci umelej inteligencie.
Fakultná nemocnica Roosevelta v Banskej Bystrici je súčasťou zavádzania telemedicíny na Slovensku a patrí medzi prvé zdravotnícke zariadenia, ktoré sa podieľajú na jej výskume, vývoji a implementácii. Ako to v praxi vyzerá a aké zmeny čakajú slovenských pacientov?
O telemedicíne v lekárskej praxi nám porozprával primár z Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ľubomír Skladaný, renomovaný hepatológ a gastroenterológ s viac ako 30-ročnou praxou.
Ako prebieha zavádzanie telemedicíny v Rooseveltovej nemocnici? Aké konkrétne služby už poskytujete pacientom na diaľku?
Prvá fáza vývoja a implementácie telemedicíny v našej nemocnici začala rokom 2019, dnes sme už v štvrtej fáze. Telemedicínu sme začali testovať na hepatológii, kde máme najlepšie podchytených pacientov. Keď ich pripravujeme na transplantáciu pečene, sú pokročilo chorí a potrebujú často kontroly a na oddelení vnímame preťaženie pacientov aj systému. Zisťovali sme, či slovenský pacient chce využívať telemedicínu. Začali sme ju implementovať, keď vypukol Covid a situácia potvrdila, aká je to nevyhnutná vec. Zahŕňa monitorovanie, telefonovanie, videohovory.
My sme za telemedicínu s veľkým T považovali, že má pacient doma prístroje, ktoré mu merajú telesné funkcie stovky kilometrov od lekárskej ambulancie. U nás sú to pacienti s pokročilou chorobou a transplantáciou pečene, zlyhaním a chorobami srdca, cukrovkou. Dobre implementovaná telemedicína nielen uľahčuje život, ale, keď je dobre prevedená, môže zlepšiť prognózu, znížiť chorobnosť aj úmrtnosť.
Prístroje, ktoré ste spomínali, kupujete alebo ich softvéroví inžinieri vyvíjajú priamo pre účely telemedicíny v Rooseveltovej nemocnici?
Celý projekt by nemohol vzniknúť, keby nefungovala čoraz lepšia spolupráca medzi tromi stranami – IT sektorom, lekármi a inžiniermi – technológmi. Sektor technológií vyvíja čo najmenšie prístroje na meranie telesných funkcií. Tie merania sú premenené na dáta a prenášané cez mobilné zariadenie k nám. IT sektor vyvíja programy na spracovanie veľkého množstva údajov so zreteľom na osobnú bezpečnosť pacientov.
V čase, keď sme začínali, na Slovensku neboli voľne dostupné prístroje. ITčkári, inžinieri a lekári sa spojili a vďaka tejto trojkombinácii to neustálou komunikáciou napreduje. Dúfame, že táto etapa bude zavŕšená umelou inteligenciou, ktorá bude vyhodnocovať údaje namiesto zdravotníckych pracovníkov.
Aké výhody prináša telemedicína pre pacientov a lekárov? Môže znížiť počet fyzických návštev a preťaženie čakární?
Ako najväčší benefit vnímam to, že pacient nebude musieť chodiť za lekárom s každou jednou sťažnosťou. Prvý rok po transplantácii pečene majú pacienti časté kontroly a vďaka telemedicíne kvôli nim nemusia merať cestu za lekárom stovky kilometrov. Benefitom je teda odbremenenie zdravotného systému aj pacientov. Na druhej strane starostlivo meriame, aby to zriedenie stretnutí neviedlo k zhoršeniu stavu pacienta.
Naša hypotéza je taká, že to zdravotný stav pacientov môže práveže ešte zlepšiť. Ak má človek cukrovku, zlyhanie srdca, zlyhanie pečene – na základe neustáleho monitoringu sa rýchlo rozpozná, že sa niečo deje. Človek nezriedka príde k lekárovi príliš neskoro, čo zhoršuje prognózu. Telemedicína okamžite dá jasnú správu a tento časový faktor môže zachrániť veľa životov.
Sú ľudia, ktorí sú na seba veľmi citliví – dostanú takto potvrdenie, že sa nemusia obávať a ísť hneď k lekárovi, prístroj vyhodnotí, čo sa deje a dá mu správu napríklad: „Napite sa viac tekutín”, „Oddýchnite si” a „Zmerajte si to ešte o hodinu”. Ide o to, aby k lekárovi nechodili tí, ktorí to nepotrebujú. Dnes sú plné ambulancie a sestra nemá šancu rozpoznať z desiatok pacientov človeka, ktorý je v ten deň najohrozenejší na zdraví a možno aj na živote a pritom môže byť posledný v rade. Dnes má človek teplotu a nezamyslí sa, čo mu je, automaticky ide za lekárom. Telemedicína tým pádom odľahčí systém a zároveň dodáva pacientom pocit bezpečia.
Ďalšia dôležitá vec – najzaťažujúcejšie pre krajinu, zdravotníctvo a ekonomiku sú hospitalizácie. Telemedicína má za jeden z cieľov aj to, že ľudia strávia v nemocnici menej času; napríklad pacientov po transplantácii pečene by sme chceli prepúšťať domov oveľa skôr, a pritom zabezpečiť pokračujúci monitoring telesných funkcií. Dúfame, že budeme schopní preukázať aj štatisticky, že bez negatívneho dopadu na zdravie skrátime úhrnné trvanie hospitalizácií.
Ako funguje diagnostika na diaľku? Môžete uviesť príklad ochorení alebo zdravotných problémov, ktoré je možné diagnostikovať prostredníctvom telemedicíny?
V tejto fáze, ktorá potrvá ešte nejaký čas, sa nezameriavame na diagnostiku nových chorôb bez osobného stretnutia lekára a pacienta. Poznáme pacientovu diagnózu, pri ktorej sa dajú predvídať komplikácie a na tie sme zameraní. Napríklad pri cirhóze pečene a chronickom zlyhaní srdca telo zadržiava tekutinu – ak niekoľkokrát denne dostaneme údaje o stúpajúcej hmotnosti, srdce nevládze prepumpovávať krv, pacient dostane upozornenie: „Menej soľte“ alebo „Pridajte si x gramov lieku y“, alebo „Navštívte lekára”.
Ja nie som za diagnostiku bez lekára, som stará škola a telemedicínu v žiadnom prípade nepovažujem za náhradu lekára počítačom. Telemedicína má však svoje obrovské miesto v redistribúcii času a zámeru a paradoxným efektom bude, že lekár bude mať dosť času na toho, kto ho naozaj osobne potrebuje.
Aké technológie a platformy využívate pri zavádzaní telemedicíny? Sú tieto technológie už dostupné pre každodenné použitie alebo sú stále vo fáze výskumu?
Ja sa môžem vyjadriť iba za internú medicínu, ale myslím si, že nemá hranice. Na internom používame zatiaľ celkom triviálne merania ako tlak, pulz, glykémia, hmotnosť, saturácia kyslíka, spirometria a EKG. Avšak kombináciou týchto naoko jednoduchých meraní, vieme zistiť veľmi veľa a dúfame, že po zapojení umelej inteligencie budeme vedieť zistiť ešte oveľa viac.
Napríklad taký jednoduchý parameter, ako je hmotnosť: Pri telemedicíne sa používa digitálna váha. Pacientovi sa náhle v priebehu skôr hodín, ako dní zmení hmotnosť a počítač ju dá do vzťahu napríklad so zmenenou teplotou a tlakom. Vyhodnotí to ako poplach a bude to vedieť premeniť na diagnózu konkrétnej komplikácie, alebo naopak na obyčajný výkyv, alebo spozoruje chybu merania a ukľudní pacienta. U človeka s cirhózou by mohol dať počítač upozornenie: „Pozor, veľké podozrenie na infekciu, choďte k lekárovi!” Urýchli to podanie antibiotík a včasné podanie antibiotík znižuje riziko úmrtnosti.
Počítačový algoritmus vie z miernych zmien parametrov vyhodnotiť, že sa niečo deje. Naopak aj veľké zmeny, keď sú v inej konštelácii – vzostup tlaku po prebudení, pokles tlaku po postavení z postele, môže vyhodnotiť iba ako: „Na chvíľu si sadnite“, „Dajte si pohár vody“ alebo „Premerajte si to neskôr”.
Ako ovplyvnila pandémia COVID-19 tempo a rozsah implementácie tele medicíny v zdravotníctve? Aké lekcie ste sa naučili počas tohto obdobia?
V 1. fáze vývoja sme si mysleli, že máme kopec času. Covid nás však naučil, že existuje skupina pacientov, medzi ktorých patria aj pacienti s cirhózou pečene, ktorí ak nedostanú okamžitú špecializovanú starostlivosť, tak umierajú. Počas covidu sa k nám mnohí ľudia nedostali, čo spôsobilo výrazné zvýšenie úmrtnosti.
Urobili sme zoznam diagnóz, ktoré sa musia dostať do nemocnice prioritne. Potom máme mnoho diagnóz, ktoré sa môžu ošetrovať telemedicínsky a nič sa nestane. To bolo veľké poučenie, ktoré nám dala pandémia a uvedomili sme si, že ľudí, ktorí nemajú život ohrozujúcu diagnózu, by sme dokázali udržiavať bez ohrozenia zdravia doma a bez rizika nakazenia sa covidom.
Aké obmedzenia má telemedicína oproti tradičnej osobnej starostlivosti? V ktorých prípadoch je nevyhnutné, aby pacient navštívil lekára osobne?
Niektorí pacienti nedokážu pochopiť celú tú technológiu, nenabíjajú si mobilné zariadenia alebo ponúknu svoju váhu, teplomer celej rodine a neuvedomujú si, že všetky údaje idú do centrály a u nás to znamená poplach. Stáva sa to napriek tomu, že máme špecializované sestry, ktoré cieľavedome poučujú pacientov. Hlavným cieľom je, aby prijaté dáta správne vyhodnotil počítač v centrále, lebo teraz to stále robí zdravotnícky pracovník, čo spôsobuje preťaženie pracovnej sily. Ideálne len zlomok prípadov by mal preveriť lekár osobne.
Potom sú tu obmedzenia určitých diagnóz, ktoré nie je možné opatriť telemedicínou, aj keď asi ich bude čoraz menej. Pre mňa by však medicína skončila, keby sa lekár s pacientom prestali stretávať na pravidelnej báze. Počítač podľa mňa nemôže a nemá nikdy nahradiť ľudskú bytosť po stránke vzťahu, emócie a intuície; a má to nie iba diagnostický, ale aj veľmi podcenený uzdravujúci potenciál.
Ako zabezpečujete ochranu osobných údajov pacientov a zabezpečenie dôvernosti pri telemedicínskych konzultáciách?
Je to jedna z najstarostlivejšie strážených domén. Celá telemedicína by skončila, keby sa do nej niekto nabúral a ľudia by v ňu stratili dôveru. Z tohto dôvodu je to pre IT sektor jedna z najvyšších priorít.
Ako telemedicína ovplyvní dostupnosť starostlivosti v odľahlých regiónoch Slovenska? Je to reálna možnosť zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti?
Keď všeobecný praktický lekár referuje pacienta k špecialistovi, môže naraziť na veľmi dlhé čakacie doby. Na hepatologickom oddelení vás objednáme na budúci rok a nemusí to byť ani na jar. Telemedicína poskytne všetkým trom stranám nástroj, ktorý bude nápomocný pri takzvanej rizikovej stratifikácii – aká akútna je daná choroba a aká naliehavá je špecializovaná starostlivosť.
Je to vidieť už na zladenom systéme starostlivosti o akútny srdcový infarkt, kde už zo záchranky môže dostať špecialista v kardiocentre obraz EKG. Tak aj pri iných diagnózach je snaha naplniť počítače údajmi, aby vyhodnotili existujúce alebo vytvorili nám tzv. prognostické skóre, ktoré bude využívať aj všeobecný praktický lekár. Dá mu do ruky nástroj na komunikáciu so špecialistom o naliehavosti stavu, či pacienta treba akútne odporučiť odborníkovi, alebo ho stačí nechať ešte doma. V odľahlých regiónoch sa bude dať znížiť počet nevyhnutných návštev. Ak sú fyziologické funkcie stabilné a človeku sa dobre darí, nič mu nekolíše, má dobré životné funkcie, nebudeme ho potrebovať v krátkom čase vidieť.
Myslíte si, že telemedicína bude dlhodobou súčasťou slovenského zdravotníctva alebo je to len dočasné riešenie na zvládnutie kríz, ako bola pandémia COVID-19?
Bude súčasťou skôr alebo neskôr. Trojica odborov – inžinieri, IT sektor a lekári spolu už celé tie roky úzko komunikuje. Vznikla odborná spoločnosť o telemedicíne, ktorá organizuje rôzne konferencie. To sú znaky, že telemedicína sa dostala do hľadáčika spoločnosti, lekárov a odborných spoločností. V tomto si myslím, že sme v rámci sveta a EÚ medzi krajinami, ktoré telemedicínu tlačia dopredu.
Na druhej strane, vzťah lekára a pacienta nemôže vytlačiť žiadny technologický zázrak. Keď vás niekto chytí za ruku, lebo vám ide oznámiť správu o prognóze a tlačia sa mu slzy do očí, to nikdy nenahradí počítač. Keď prídete do ambulancie s partnerom a lekár spozná, že príčinou vašich problémov môže byť váš vzťah, napríklad k sebe, k práci alebo k ľuďom vo vašom okolí, to nikdy počítač nenahradí. Ak by sa pacient s lekárom rozišli za kritickú medzu, to by bola podľa mňa humanitná katastrofa.
Aká je spätná väzba od pacientov, ktorí už využili telemedicínu? Máte príklady, kedy bola mimoriadne prospešná pre pacienta?
Pravidelne vyhodnocujeme, koľko pacientov predčasne preruší telemedicínsku starostlivosť a je to veľmi malé číslo. Štatistiky hovoria, že od väčšiny vybraných pacientov, ktorí používajú telemedicínu, máme dobrú spätnú väzbu – cítia sa bezpečnejšie. Na našej klinike prebieha štúdia, kde sa meria kvalita života telemedicínskych pacientov.
Jeden z názvov telemedicíny je aj „ambulancia doma“, takže očakávame, že kvalita života a spokojnosť všetkých strán bude len stúpať. V štvorčlennej rodine sa každú chvíľu niečo stane a ide sa na urgent. Keď sa do tohto reflexu vsunie telemedicínaktorá bude onedlho v mobiloch, hodinkách, všetci sa skontrolujú doma a systém vyhodnotí, či je treba ísť k lekárovi. Bežný užívateľ iPhonu a smart hodiniek bude mať pocit, že sa je v neľahkej situácii o čo oprieť a nebude musieť s každou zdravotnou novinou čakať hodiny na urgente, ako sa dnes často stáva. Vytvorí to tak viac času na každého, kto to skutočne naliehavo potrebuje.
