Zadlženosť nemocníc podľa posledných informácii stále narastá. V rozhovore pre portál vZdravotnictve.sk to povedal riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Tempo zadlžovania je podľa neho rovnaké ako doteraz, a to napriek oddlžovaniu nemocníc. „Priestor, ktorý tu vznikol, sa vôbec nevyužil,“ skonštatoval Goliaš.
Nemocnice tak síce odpisujú staré dlhy, no zároveň tvoria nové. A to napriek ozdravným plánom, ktoré každá nemocnica musí prijať a plniť, aby mohla oddlžovanie využiť.
Rast výdavkov je vyšší ako rast zdrojov
„Priestor na zvyšovanie efektívnosti je v nemocniciach obrovský,“ povedal Goliaš. Pritom zdravotnícke zariadenia nemusia byť na vine. Ako Goliaš upozornil, zo zdrojov im odčerpáva mzdový automat lekárov, zvyšujú sa aj platy sestier a ostatného personálu.
Najvyšší kontrolný úrad znepokojujú dlhy nemocníc
Mzdové náklady tak tlačia na ich rozpočty a zvýšenie zdrojov nebolo také veľké, aby ich pokrylo.
Na to už upozornilo aj ministerstvo zdravotníctva.
„Z dlhodobého hľadiska je reálne, aby nemocnice fungovali vo vyrovnanom hospodárení. Tento stav je však naviazaný aj na skutočnosť, aby zdravotné poisťovne uhrádzali reálne náklady, ktoré nemocnice na liečbu vynakladajú,“ uviedol rezort. Reagoval tak na upozornenie Najvyššieho kontrolného úradu, že oddlžovanie sa míňa účinku.
Nemocnice by sa mohli zbaviť dlhov do piatich rokov, tvrdí ministerstvo
Tajomné ozdravné plány
Ani ozdravné plány nie sú bez problémov. Ako Goliaš upozorňuje, nie sú zverejnené. Neexistuje tak tlak verejnosti na ich dodržiavanie.
„Mal by existovať verejný odpočet, ako sa plnia, aby boli zverejnené analýzy, prečo sa tak deje alebo nedeje,“ navrhol Goliaš.
Tlak teda vyvíja len ministerstvo zdravotníctva, ktoré ozdravné plány vyhodnocuje. V máji na základe tohto hodnotenia dokonca pozastavilo oddlžovanie jednej z nemocníc. Nezverejnilo však, o ktorú vlastne ide.
Fungujú ozdravné plány?
Otázka, či teda ozdravné plány fungujú, sa nedá podľa riaditeľa Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií Štefana Kišša odpovedať jednoznačne.
„Do istej miery fungujú,“ povedal pre vZdravotníctve.sk Kišš. Podľa neho by však mohli fungovať aj lepšie, no treba ich tvrdo vynucovať.
Zároveň to však nie je len problém samotných nemocníc a ich ozdravných plánov. Ďalšie rezervy Kišš aj Goliaš vidia napríklad v liekovej politike. Podľa Kišša ide napríklad o centrálny nákup liekov. Tak sa totiž dá výrazne ušetriť.
„Za posledné tri roky sme nakúpili centrálne asi 12 % liekov. Ak by sme nakúpili všetky lieky centrálne, bola by to úspora približne 30 až 35 miliónov eur,“ odhadol Kišš.
