Dlhy štátnych nemocníc boli koncom minulého roka vyššie ako miliarda eur, prispela k tomu aj pandémia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Nemocnica
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Dlhy zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva ku koncu roka 2021 dosiahli takmer 1,1 mld. eur, čo je o 184 mil. eur viac ako rok predtým. Zvýšili sa najmä záväzky po lehote splatnosti, a to o 113 mil. eur na 719 mil. eur.

Záväzky v lehote splatnosti vzrástli o 71 mil. eur na takmer 377 mil. eur. Vyplýva to z informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za minulý rok, ktorú v stredu vzala vláda s pripomienkami na vedomie.

Najväčší dlh voči verejným financiám

Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc pritom tvoria 1 mld. eur. Najväčší podiel zo záväzkov po lehote splatnosti, vyše 40 percent, predstavuje dlh voči verejným financiám, teda Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Z tohto hľadiska je dlh nemocníc aj v strednodobom výhľade významným rizikom pre verejné financie. Dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu predstavuje takmer 28 percent.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Hlavným dôvodom rastúcej zadlženosti je podľa materiálu generovanie prevádzkových strát v nemocniciach, ktoré musia poskytovať finančne náročnú konečnú zdravotnú starostlivosť pretože sú koncovými nemocnicami. Podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov sa presúva do týchto zariadení s osobitným postavením univerzitných nemocníc. Výnosy od zdravotných poisťovní pritom nepostačovali ani na pokrytie nárastu prevádzkových nákladov.

Skytý dlh vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry

Záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti obcí a VÚC boli vo výške necelých 129 mil. eur a v pôsobnosti rezortov vnútra a obrany 55 mil. eur. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti zaznamenali dlh 77 mil. eur. Dlh zdravotných poisťovní dosiahol 418 mil. eur. Celkový stav dlhu v rezorte zdravotníctva bol koncom minulého roka 1,77 mld. eur a oproti roku 2020 sa zvýšil o 209 mil. eur.

Nemocnice čelia aj skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, ktorá je dlhodobo investične poddimenzovaná. „Situáciu by mohla zlepšiť vyššia miera alokácie kapitálových prostriedkov do nemocníc,“ uviedol rezort v materiáli. K optimalizácii nákladovej štruktúry majú prispieť opatrenia v oblasti centrálneho obstarávania liekov, zdravotníckeho materiálu a ostatných tovarov a služieb, ako aj posudzovanie cien a opodstatnenosti aktuálnych zmlúv nemocníc.

Opatrenia s cieľom obmedziť rast zadlženosti

K zlepšeniu hospodárenia nemocníc by malo pomôcť dôsledné sledovanie spotreby liekov s prihliadnutím na efektivitu liečby. Okrem optimalizácie nákladovej štruktúry by nepriaznivú situáciu v zdravotníctve zlepšila vyššia miera dofinancovania.

Materiál pripomína, že v priebehu rokov 2020-2021 boli nemocnice v zložitej finančnej situácii aj z dôvodu vysokých a ťažko predvídateľných nákladov súvisiacich s pandémiou. Pokles počtu hospitalizácií nepriaznivo ovplyvnil výnosy v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

S cieľom obmedziť rast zadlženosti rezort zdravotníctva naplánoval opatrenia vo forme definovania a implementácie úhradového mechanizmu podľa platieb za DRG prípady, ďalej optimalizácie siete nemocníc, definovania štandardov manažérskeho riadenia v pôsobnosti rezortu, implementáciu centrálneho systému efektivity medicínskych a prevádzkových procesov tak, aby sa znižovali fixné a variabilné náklady v nemocniciach.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MO Ministerstvo obrany SRMV Ministerstvo vnútra SRMZ Ministerstvo zdravotníctva SR