Dôležitý prvok imunity môže chýbať až polovici Slovákov. Lekárka vysvetlila, prečo telo potrebuje vitamín D

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vitamín D
Foto: ilustračné, Getty images

Vedci už dávnejšie poukázali na to, že by vitamín D mohol prispievať k prirodzenej ochrane tela pred novým koronavírusom.

Podľa odborníkov tento nutrient súvisí s menšou náchylnosťou na infekčné ochorenia, ako sú chrípka či tuberkulóza, čo preukázali viaceré vedecké štúdie.

Najviac vitamínu D telo vstrebáva cez pokožku, ktorá je vystavená slnečnému žiareniu. S príchodom chladných a sychravých dní však mnohým ľuďom chýba nielen slnko, ale aj tento element.

Deficit vitamínu D ohrozuje 30 až 50 percent Slovákov

Podľa doktorky Soni Lobotkovej z interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce je deficitom vitamínu D ohrozených 30 až 50 percent populácie a týka sa aj mladších vekových kategórií.

V jednej slovenskej štúdii z roku 2019 bol výskyt závažnej hypovitaminózy D, teda nedostatku vitamínu D, pomerne vysoký u oboch pohlaví,“ približuje odborníčka v tlačovej správe AGEL.

Nedostatok vitamínu malo 23 percent slovenských žien vo veku 20-30 rokov. U žien vo veku od 50 do 80 rokov chýbal 9 z 10 pacientiek, z ktorých 38 percent malo závažný deficit tohto vitamínu.

V prípade mužov mala hypovitaminózu asi polovica z nich. Približne tretina mužov z kategórie od 20 do 50 rokov mala len ľahký nedostatok vitamínu D.

Ťažší stupeň hypovitaminózy sa týkal približne 82 percent mužov od 61 do 80 rokov.

Nechráni len pred infekčnými chorobami

Podľa doktorky Lobotkovej náš imunitný systém potrebuje vitamín D, aby počas jesenných a zimných mesiacov lepšie vzdoroval infekčným ochoreniam.

Nutrient bol prvýkrát objavený pred necelými sto rokmi, v 20. rokoch minulého storočia. Lekári zistili, že dokáže liečiť vtedy rozšírené detské ochorenie – krivicu (rachitídu).

Pre človeka má však vitamín D význam v mnohých ďalších ohľadoch. „Vitamín D a kalcium sú dôležité pre vývoj a udržanie zdravého skeletu, no upriamuje sa tiež pozornosť na ich neskeletálne účinky. Reguluje tiež metabolizmus vápnika a fosforu a stimuluje vstrebávanie týchto minerálov v čreve. Taktiež reguluje expresiu veľkého počtu génov – predpokladá sa, že ovplyvňuje až 2-tisíc génov. Takýmto spôsobom môže posilňovať imunitný systém alebo sa spolupodieľať na kontrole delenia rakovinových buniek,“ opisuje lekárka.

Znižuje riziko rozvoja cukrovky

Takisto pozitívne vplýva na centrálny nervový systém, počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu, v období dojčenia prispieva k tvorbe mlieka, v puberte sa podieľa na správnom vývoji celého organizmu a v dospelosti na dobrej kondícii kostí a chrupu.

Navyše, ukázalo sa, že môže zlepšovať aj glukózovú toleranciu u diabetikov a znížiť riziko rozvoja diabetes mellitus.

Pomáha aj pri Crohnovej chorobe

Podľa lekárky našiel vitamín D využitie aj v neurológii: „Najnovšie výskumy so sklerózou multiplex ukazujú, že vitamín D nielenže pomáha predchádzať progresii ochorenia, ale tiež sa podieľa na opravách už poškodeného myelínu, ktorý je jednou zo zložiek bielej hmoty mozgu. Pacienti s týmto ochorením, ktorí majú vyššie hladiny vitamínu D, trpia menej často relapsami ochorenia. To platí aj pre pacientov so zápalovými ochoreniami čreva, ako ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.“

Dostatočná koncentrácia vitamínu D v tele je podľa nej dôležitá aj preto, že pôsobí ako protektívny faktor proti vzniku a rozvoju aterosklerózy, hypertenzie, infarktu myokardu, dyslipidémie či obezity.

Príznaky deficitu vitamínu D

Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D patrí znížená hladina vápnika, pretože býva znížená absorpcia vápnika z čreva, čo následne vedie k nedostatku vápnika v kostiach. Neskorými známkami sú nedostatočná mineralizácia skeletu, bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava a depresia,“ vysvetľuje doktorka Lobotková.

V starobe deficit vitamínu D prispieva k vzniku osteoporózy, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti.

Stačí 15-20 minút na slnku

Zo skupiny vitamínov D sú podľa odborníčky najdôležitejšie vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Práve väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži pôsobením ultrafialového žiarenia. Na doplnenie zásob stačí 15-20-minútový pobyt na slnku denne.

Na jeseň a v zime telo čerpá vitamín D z letných zásob, ktoré si ukladá do pečene. Nemusia však byť dostatočné, preto je vhodné vitamín D doplniť aj v podobe výživových doplnkov.

Z potravy sa vyskytuje najmä v rybách, ktoré konzumujú planktón a v malých množstvách ho obsahujú aj mliečne výrobky, mäso, vaječné žĺtka, kokos či ďatle.

K rizikovým skupinám patria aj obézni ľudia

Suplementácia vitamínu D sa podľa doktorky Lobotkovej odporúča najmä rizikovým skupinám, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami, tehotné ženy a dojčiace matky a obézni ľudia, ktorí síce zásoby vitamínu môžu mať dostatočné, ale viac sa u nich ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Soňa Lobotková
Firmy a inštitúcie AGELNemocnica Bánovce