Viacerí politickí predstavitelia vidia ako problém slovenského zdravotníctva neefektívnosť použitia zdrojov a klientelizmus.
V slovenskom zdravotníctve nebude nikdy dostatok prostriedkov. Vyhlásila to Irén Sárközy zo strany Most-Híd na konferencii „Trend Zdravotnícky manažment 2015“. Ako uviedla vo svojom príhovore, problémom je neefektivita v použití zdrojov, či duplicitné vyšetrenia. Pomôcť by mohla elektronizácia zdravotníctva, ale aj zavedenie platieb za diagnózu (DRG). „Musíme urobiť všetko preto, aby zdroje boli využité efektívne, nakoľko nemôžeme očakávať, že bude obrovský nárast prostriedkov v zdravotníctve,“ povedala.
Nedostatok financií v slovenskom zdravotníctve je podľa Viliama Novotného (Šanca) relatívny. „V porovnaní s okolitými krajinami dávame rovnaké alebo dokonca vyššie percento hrubého domáceho produktu (HDP) na financovanie zdravotníctva, počítam tam aj hotovostné platby. Napriek tomu počujete v nemocniciach, že je málo peňazí,“ konštatoval vo svojom príhovore.
Príčinou podľa Novotného nie je reálny nedostatok peňazí, ale zlé hospodárenie štátnych nemocníc, netransparentné verejné obstarávanie, organizované tunelovanie verejných zdrojov, ale aj nejasne zadefinovaný nárok pacienta. Ten má podľa Novotného nárok na všetko a zároveň na nič. „To znamená, že veľmi zle sa plánuje zdravotným poisťovniam zdravotná starostlivosť u poskytovateľov, preto máme pocit, že je relatívny nedostatok peňazí,“ vysvetlil.
Slovenské zdravotníctvo podľa strany NOVA zaostáva oproti zahraničiu
Ako argumentoval Tibor Hlavatý zo strany NOVA, na zdravotníctvo dávame menej ako vyspelé krajiny Európy. „Závisí to od toho, s kým sa porovnávame. Ak sa porovnávame s Bulharskom, tak dávame viac, ak sa porovnávame s Rakúskom, dávame výrazne menej,“ doplnil.
Druhým dôvodom nedostatku financií je podľa neho klientelizmus. „V slovenskom zdravotníctve to funguje na takom princípe, že kto si vybaví, ten má,“ povedal Hlavatý. Prioritnou otázkou však podľa neho zostáva kvalita zdravotníctva. „Tu je odpoveď jednoznačná, nie, nie je kvalitné,“ povedal.
Upozornil na to, že ak osoba dostane náhlu cievnu príhodu na Slovensku v nemocnici, pravdepodobnosť jeho úmrtia je 25 percent. „Taká je mortalita štandardizovaná na cievnu mozgovú príhodu,“ poznamenal Hlavatý s tým, že na porovnanie v Rakúsku je to iba 12 %, pri iných parametroch ako počet dialýz, transplantácií umelých kĺbov máme dvoj až trojnásobne horšie výsledky oproti zahraničiu.
Podľa experta KDH pre zdravotníctvo Mariana Faktora sa objem prostriedkov v zdravotníctve za ostatných desať rokov zdvojnásobil, otázkou je však reálny dopad. „Ak chceme kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a chceme tú kvalitu, ktorá je vo vyspelých krajinách, tak treba počítať s tým, že z roka na rok budeme potrebovať viac peňazí,“ zhodnotil.
Organizátori konferencie pozvali aj zástupcov vládnej strany Smer-SD, či priamo ministra zdravotníctva SR Viliama Čisláka. Na akcii sa však nezúčastnili.
