Slovensko ako jediná krajina EÚ nemá zavedené skupiny súvisiacich diagnóz, zjednodušene povedané platby za diagnózu (Diagnoses related Groups – DRG). Ide o klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácií podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a ekonomickými nákladmi.
Koncepciu zabezpečenia a zavádzania DRG systému, ktorú vypracoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), vláda schválila 6. júla 2011.
Ako uviedol ÚDZS, od začiatku tohto roka začala ostrá prevádzka s neutrálnym financovaním počas jedného roka. Podľa hovorkyne úradu Sone Valášikovej poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti v roku 2016 uvidí úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak platba za ukončenú hospitalizáciu bude, podobne ako doteraz, zmluvne dohodnutá na daný rok s príslušnou zdravotnou poisťovňou.
„Tým sa vytvorí časový priestor pre poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti na úpravu vykazovania v systéme DRG, ako aj na úpravu vnútorných procesov,“ vysvetlila postup Valášiková.
Zámerom úradu pre dohľad je vytvorenie časového priestoru v tomto roku, ktorý nenaruší prípadnú finančnú stabilitu nemocníc. Tento model sa podľa ÚDZS osvedčil aj pri zavádzaní DRG v Nemecku, ktorého systém sa na Slovensku implementuje. Od 04. januára tohto roka je sprístupnená nová verzia eDRG portálu.
DRG systém vygeneruje cenu kalkuláciou. Cena za prípad vznikne z násobku základnej sadzby a relatívnej váhy DRG skupiny. V súčasnosti existuje paušál za ukončenú hospitalizáciu. Ten pozostáva z výkonov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, zdravotníckych pomôcok a liekov.
Podľa analytikov HPI tvrdenia Ministerstva zdravotníctva SR a ÚDZS o ostrej prevádzke od začiatku tohto roka zatiaľ neznamenajú nič viac než deklaráciu stavu, v ktorom sa DRG nachádza od novembra 2013.
„Vtedy sa začalo paralelné vykazovanie hospitalizačných prípadov, nemocnice však boli odmeňované podľa starého mechanizmu, ukončených hospitalizácií. Nemocnice nedostávajú priebežnú spätnú väzbu, a nevedia, či vykazujú správne, či nie,“ zhodnotili aktuálny stav v publikácii Zdravotníctvo po voľbách 2016.
Kto má stanoviť základnú sadzbu?
Detaily nastavenia DRG, ako parametre konvergenčného obdobia, rozsah pripočítateľných položiek k hospitalizáciám, jednotnosť základnej sadzby – sú podľa HPI predmetom rozhodnutí, ktoré zatiaľ neboli urobené.
Otázkou tiež je podľa analytikov, kto má tieto parametre nastavovať, či regulátor alebo trh. „Prikláňame sa k názoru, že zdravotné poisťovne majú na to lepšie predpoklady. Úlohou štátu je regulácia štandardov vykazovania,“ uviedlo HPI.
Hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Judita Smatanová upozorňuje, že očakávané benefity zavedenia DRG sa prejavia len vtedy, ak sa systém bude realizovať dôsledne v zmysle zmluvy s nemeckou stranou (InEK) a nebudú sa vykonávať úpravy v zmysle “slovenských špecifík” (či už v klasifikácii diagnóz, klasifikácii výkonov, v pravidlách kódovania a pod.) a predovšetkým v zabezpečení financovania relevantného pre systém DRG. Základná sadzba (jedna) by mohla byť určená podľa Smatanovej regulátorom centrálne.
Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera by základná sadzba mala byť výsledkom dohody medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a jednotlivými zdravotnými poisťovňami.
„Výsledkom by bolo posilnenie konkurencie medzi poisťovňami, z čoho by profitovali najmä pacienti. A ak by sa stalo to, že budeme regulovať základné sadzby pre nemocnice, alebo stanovíme „bulharské konštanty“ pre jednotlivé skupiny nemocníc, pôjde o pokrivenie a znefunkčnenie DRG,“ upozornil hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
DRG zefektívni systém, neprinesie však nové peniaze
Klasifikačný mechanizmus podľa úradu, zdravotných poisťovní, či iných zástupcov z odvetvia sprehľadní tok financií. Nevyrieši však problém zadlžovania nemocníc, ktoré dosahuje podľa údajov HPI k 31. decembru minulého roka viac ako 500 miliónov eur.
„Môže to sprehľadniť vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Cena nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou s presnými pravidlami,“ reagoval pre portál vZdravotnictve.sk prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko. Podľa neho ide o najtransparentnejší, najobjektívnejší a najspravodlivejší úhradový mechanizmus na svete, po ktorom volajú všetci účastníci systému verejného zdravotného poistenia.
Petko však upozorňuje, že DRG netvorí nové peniaze, čiže v systéme nebude viac prostriedkov. DRG taktiež podľa neho nezmaže ani dlh nemocníc.
Jeho slová potvrdila aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková. „Pri oddlžovaní nemocníc DRG systém nepomôže. Vyrovnať ho bude musieť štátna dotácia, avšak DRG by malo zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu do budúcnosti.
Podľa nej je však veľmi pravdepodobné, že keď sa celý systém DRG nastaví, výsledkom môže byť nedostatok peňazí v nemocniciach. „Ak sa bude DRG dodržiavať do bodky, zdravotné poisťovne budú musieť poslať do zdravotníckych zariadení viac finančných prostriedkov,“ dodala Kafková.
Zavedením DRG systému by mali nemocnice dostávať rovnaké platby za rovnaké výkony na celom Slovensku pri zohľadnení choroby pacienta, náročnosti potrebných diagnosticko-liečebných postupov a prípadných komplikácií.
„To by malo zároveň zrovnoprávniť ich financovanie a priniesť transparentnú súťaž nemocníc o získanie si pacienta prostredníctvom kvalitnejších a efektívnejších služieb. Malo by to pomôcť zdravotníckym zariadeniam, aby mali vyrovnané rozpočty a nevytvárali ďalšie dlhy,“ predpokladá Kafková.
