Štítna žľaza patrí k najmenším, ale veľmi dôležitým orgánom ľudského tela. U dospelého človeka váži len 10 až 20 gramov, vysvetľuje endokrinologička Monika Málincová z Nemocnice Svet zdravia Michalovce.
Keď sa činnosť štítnej žľazy naruší, porucha sa prejavuje celým radom zdravotných problémov. Tvoria sa v nej totiž dôležité hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), ktorých produkcia ovplyvňuje fungovanie množstva orgánov.
Ako správne vybrať prisatého kliešťa a kedy treba nasadiť antibiotiká? Radí doktorka Katarína Varechová
„Štítna žľaza má metabolický účinok, stimuluje rast a vývoj, pôsobí na nervový systém, svalstvo, ovplyvňuje činnosť srdca, fertilitu, priebeh gravidity. Hormóny štítnej žľazy majú vplyv aj na spotrebu kyslíka celým organizmom (bazálny metabolizmus) a produkciu tepla. Sú tiež nevyhnutné pre udržanie normálnej reaktivity dýchacích centier na zmeny hladiny kyslíka v krvnom obehu. A zúčastňujú sa v procesoch krvotvorby. Štítnožľazové hormóny zároveň zvyšujú metabolický obrat kostí. Reguláciu činnosti štítnej žľazy zabezpečuje riadiaci hormón produkovaný z podmozgovej žľazy (hypofýzy) – TSH (tyreotropný hormón),“ hovorí odborníčka.
Struma patrila k bežným chorobám našich predkov
„Ochorenie štítnej žľazy sa v minulosti, v čase nedostatočného príjmu jódu z potravy, prejavovalo jej zväčšením – strumou – tzv. endemická struma,“ opisuje doktorka Málincová.
Trebišovská nemocnica vynovila hematologickú ambulanciu, do prestavby investovala 42-tisíc eur
Deficit jódu v strave vtedy viedol k niekoľkonásobnému, už na prvý pohľad viditeľnému zväčšeniu štítnej žľazy. Vďaka jodidácii kuchynskej soli od 50-tych rokov minulého storočia na Slovensku endemickú strumu a kretenizmus (vývojová porucha z nedostatočnej zníženej funkcie štítnej žľazy) v dnešnej dobe nepoznáme.
Na poruchu najprv upozorňujú nejasné príznaky
Podľa doktorky Málincovej vznikajú príznaky mnohých ochorení štítnej žľazy postupne a pacienti im obyčajne nevenujú dostatok pozornosti. Patria sem zvýšená únava, nevýkonnosť, búšenie srdca, vypadávanie vlasov, potenie, poruchy spánku, opuchy dolných končatín či ťažkosti so stolicou (hnačky, zápchy).
„Zmenu telesnej hmotnosti, únavu a poruchy spánku často pripisujeme stresu, zvýšenej záťaži organizmu alebo inému ochoreniu, na ktoré sa liečime,“ dopĺňa odborníčka.
Pacient sám prichádza k lekárovi skôr, keď si nahmatá v oblasti krku uzlík alebo v mieste pociťuje bolesť.
„Druhá skupina pacientov je tá, ktorí nemajú žiadne ťažkosti a náhodne, napríklad pri preventívnej prehliadke, je zistená patologická hodnota tyreoidálnych hormónov, často len hraničná,“ vysvetľuje.
Najčastejšie ochorenia endokrinného systému
„Poruchy štítnej žľazy patria medzi najčastejšie ochorenia endokrinného systému. Postihujú 10 až 15 % dospelej populácie,“ hovorí lekárka. Celosvetovo trpí chorobami štítnej žľazy až 300 miliónov ľudí, pričom asi osemkrát častejšie postihujú ženy.
„Pacienti s ochorením štítnej žľazy predstavujú približne 70 až 80 percent pacientov v ambulancii endokrinológa,“ ozrejmuje doktorka Málincová.
Hypertyreóza spôsobuje hypermetabolizmus
Bežne sa v súvislosti so štítnou žľazou hovorí o tzv. hypertyreóze alebo hypotyreóze.
„Hypertyreóza je označenie pre zvýšenú činnosť štítnej žľazy z nadmernej produkcie hormónov štítnej žľazy a ich zvýšeného prívodu do tkanív, čo spôsobuje hypermetabolizmus. Najčastejšou príčinou hypertyreózy je Graves-Basedowova choroba (80 %). Je to autoimunitné ochorenie štítnej žľazy spôsobené stimulujúcimi protilátkami namierenými proti TSH receptoru – imunitný systém činnosťou protilátok núti štítnu žľazu k zvýšenej činnosti a zvýšenej produkcii hormónov. Ďalšou príčinou hypertyreózy môže byť viacuzlová toxická struma, kedy sú uzly oblasťami v štítnej žľaze, ktoré majú podobný typ buniek a vo zvýšenej miere produkujú hormóny. Neakceptujú riadiaci hormón TSH (sú autonómne), ostatné oblasti štítnej žľazy okrem uzlov pracujú normálne alebo produkujú kompenzačne menej hormónov. Takisto nadmerný príjem jódu, RTG kontrastné vyšetrenie s jódovou kontrastnou látkou alebo lieky s obsahom jódu (amiodaron – liek využívaný v kardiológii) môžu spôsobiť hypertyreózu,“ objasňuje endokrinologička.
Zdravotníci svidníckej nemocnice si dávali každý deň kávu v inej časti sveta
Medzi najčastejšie príznaky hypertyreózy patria búšenie srdca, nervozita, nepokoj, nespavosť, chudnutie aj pri zvýšenej chuti do jedla, teplá a spotená koža (najmä dlane rúk), intolerancia námahy, tepla, slabosť, časté stolice a iné.
Častým príznakom sú vystúpené oči
K ďalším príznakom, badateľným aj napohľad, patria vystúpené oči (tzv. exoftalmus) a nedovieranie viečok. „Postihnutie očí a okohybných svalov je jednou z obávaných komplikácií u týchto pacientov, ktoré môžu viesť k dvojitému videniu a pri ťažkom postihnutí až k slepote,“ upozorňuje odborníčka.
Neraz sa stáva, že pacient s hypertyreózou najskôr vyhľadá oftalmológa alebo kardiológa, až potom sa dostane do ambulancie endokrinológa.
Rúško pre každého či dezinfekcia vo všetkých izbách. Nemocnice volajú pacientov na plánované zákroky
Liečba poruchy môže byť medikamentózna, teda v podobe užívania liekov, ktoré znižujú tvorbu hormónov štítnej žľazy. Obyčajne trvá dva roky. Ak však ťažkosti pretrvávajú aj po uplynutí liečby alebo nastanú komplikácie, ďalšou možnosťou je odstránenie štítnej žľazy.
„Treťou možnosťou je liečba rádioaktívnym jódom (131I), ktorého podanie sa posudzuje individuálne, pričom definitívny účinok sa prejaví až po niekoľkých mesiacoch. Táto liečba je kontraindikovaná u tehotných a dojčiacich žien,“ vysvetľuje lekárka.
Hypotyreóza trápi najmä ženy
Hypotyreóza nastáva v dôsledku opačného problému, teda deficitu hormónov štítnej žľazy. Oveľa častejšie postihuje ženy a jej výskyt stúpa spolu s vekom. „Počet ochorení na 100-tisíc obyvateľov ročne signifikantne stúpa vo veku 40 až 50 rokov,“ spresňuje.
Približne jeden z 3- až 4-tisíc novorodencov má hypotyreózu vrodenú. „Dvakrát častejšie ňou trpia dievčatá a vzniká v dôsledku chýbania časti alebo celej štítnej žľazy, poruchy tvorby hormónov alebo jej ektopického uloženia (uloženie mimo oblasti krku),“ opisuje odborníčka.
Hypotyreóza však môže byť aj získaná, a to po operáciách štítnej žľazy, liečbe rádioaktívnym jódom či po rádioterapii v oblasti krku.
Následok autoimunitného zápalu štítnej žľazy
„Najčastejšou príčinou zníženej funkcie štítnej žľazy je následok tzv. autoimunitného zápalu štítnej žľazy – autoimunitná difúzna lymfoidná tyreoiditída (DLT, Hashimotova tyreoiditída). Je to vôbec najbežnejšie endokrinné a autoimunitné ochorenie, ktoré 10-krát častejšie trápi ženy. Postihuje až 4 percentá dospievajúcich a mladých žien,“ dopĺňa s tým, v geriatrickej populácii žien sa výskyt ochorenia odhaduje na 15–20 percent.
Vo svete výrazne stúpa riziko mŕtvice, nie je to žiadna choroba starších ľudí
„Pri tomto ochorení dochádza k postupnému ničeniu zdravých buniek štítnej žľazy imunitnými mechanizmami. Obranný systém človeka vytvára protilátky a omylom ich nasmeruje proti vlastnej štítnej žľaze. Obranný imunitný systém je presvedčený, že štítna žľaza nie je telu vlastná, a preto je potrebné ju zničiť ako iné choroboplodné zárodky (baktérie, vírusy). Postupne sa takto likvidujú bunky štítnej žľazy tvoriace hormóny a ich produkcia je nedostatočná,“ opisuje poruchu endokrinologička.
Spomalenie metabolických procesov v tele
V dôsledku hypotyreózy sa v tele spomaľujú metabolické pochody. Pri ľahkom stupni poruchy môžu byť ťažkosti len minimálne a diagnóza ochorenia býva výsledkom náhodného vyšetrenia (napríklad preventívna prehliadka, skríning u gravidných žien).
Nie je to len respiračný vírus. Podľa novej štúdie je Covid-19 cievne ochorenie
Pri vážnejšom stupni ochorenia sa pacienti sťažujú na únavu, malátnosť, spomalenú psychomotoriku, stratu sústredenia, zimomravosť, suchú kožu, lámavosť nechtov, zmenu kvality vlasov či priberanie. K prejavom poruchy patrí aj spomalenie srdcovej frekvencie, postihnutie jazyku a hlasiviek (hlboký zachrípnutý hlas), anémia, bolesti svalov, kĺbov, ale tiež poruchy potencie či pokles libida a poruchy menštruačného cyklu u žien.
Liečba býva celoživotná
Liečba hypotyreózy je podľa doktorky Málincovej u všetkých pacientov rovnaká – rieši sa medikamentózne, teda náhradou chýbajúceho hormónu štítnej žľazy tyroxínu. Užívaná dávka hormónov je individuálna a počas liečby sa môže meniť.
Ako na záver upozorňuje endokrinologička Monika Málincová, liečba hypotyreózy je doživotná, pri dobrej spolupráci pacienta a lekára však prináša citeľné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života.
