Posledný aprílový týždeň, od 24. do 30. apríla, je už po jedenástykrát venovaný očkovaniu a jeho prínosu v predchádzaní život ohrozujúcich infekčných ochorení. Európsky imunizačný týždeň bude aj v roku 2016 pokračovať výzvou na odstránenie tzv. vakcinačných dier.
Tento rok sa dôraz kladie na odstránenie osýpok a rubeoly v európskych krajinách.
Vakcinačné diery sú problémom aj na Slovensku
Vakcinačné diery sú regióny alebo určité vekové skupiny s nižšou mierou zaočkovanosti. Tie môžu byť vstupnou bránou pre návrat ochorení, ktoré sa v našej krajine už dlhšie nevyskytovali.
Pokles zaočkovanosti je dlhodobým trendom pri všetkých druhoch plošného očkovania, avšak najvýraznejšie sa podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR prejavuje v Bratislavskom kraji, a to v rámci základného očkovania proti MMR, teda proti osýpkam, mumpsu a rubeole.
Mierne zvýšenie o 1,3% v roku 2015 na 90,1% je len slabou náplasťou na riziko, ktoré prípadný návrat týchto ochorení prináša. Vyplýva to z vyhodnotenia administratívnej kontroly očkovania v SR k 31.8.2015 u detí narodených v roku 2013.
Najväčším rizikom sú osýpky a tuberkulóza
Práve osýpky sú najakútnejším problémom, ktorý podľa odborníkov v súčasnosti ohrozuje Slovensko. „Aj keď posledný prípad domácich osýpok sme na Slovensku zaznamenali na prelome rokov 1997/1998, nie je isté, ako dlho dokážeme tento stav udržať,“ uviedla Jarmila Pertináčová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Ako dodala, najrizikovejší je práve Bratislavský kraj a väčšie mestá, kde je najvyššia hustota obyvateľstva a zároveň najnižšia miera zaočkovanosti, takže ak sa sem ochorenie dostane, začne sa veľmi rýchlo šíriť.
„Vírus osýpok má totiž 100-percentnú kontagiozitu, čo znamená, že stačí ak nositeľ tohto vírusu dýcha alebo rozpráva vo vašom okolí a ak nie ste očkovaný, okamžite sa nakazíte,“ vysvetľuje riziká prenosu epidemiologička.
Osýpky
Nositeľ vírusu osýpok je pritom nákazlivý už v prvých fázach ochorenia, kedy ešte nemusí ani vedieť, že ochorenie má. Prejavy osýpok sú totiž na začiatku úplne netypické a dajú sa zmýliť s bežnou virózou.
Až neskôr sa u pacienta objaví výsyp – najskôr za ušami a až potom sa vyrážky šíria smerom nadol, na tvár a krk, neskôr na trup a končatiny.
Prvým príznakom osýpok, ktorý si nemusí všimnúť ani lekár, ak ich cielene nehľadá, sú tzv. Koplikove škvrny, teda belavé škvrny na vnútornej strane lícnej sliznice pri prvých stoličkách. Preto je žiaduce upozorniť lekára, že pacient neabsolvoval očkovanie proti osýpkam alebo chorobu neprekonal v minulosti.
Tuberkulóza sa vracia z histórie
Ďalším pálčivým problémom, ktorý epidemiológov nenecháva ľahostajnými, je tuberkulóza, proti ktorej sme na Slovensku prestali plošne očkovať v roku 2012.
Podľa slov Jarmily Pertináčovej však dôvodom na zastavenie očkovania nebola nekvalitná vakcína, ako si mnohí myslia, ale fakt, že sme splnili európske kritériá a chorobnosť u nás, práve vďaka dobrej zaočkovanosti, klesla pod 10 chorých na 100-tisíc obyvateľov.
„Neviem však, ako dlho tento stav udržíme, keďže výskyt tuberkulózy v Európe výrazne stúpol,“ upozornila.
V Nemecku bolo medzi migrantami zaznamenaných už vyše 10-tisíc nových prípadoch tuberkulózy a výskyt tohto ochorenia stúpa aj v susednom Rakúsku. Nie je preto vylúčené, že očkovanie bude musieť byť v niektorých krajinách opätovne zavedené.
Nebezpečenstvo zo vzduchu
Na Slovensku je v súčasnosti zaradených v schéme povinného očkovania desať ochorení, ktoré svojou závažnosťou, spôsobom šírenia a náročnosťou liečby znamenajú vážne ohrozenie života a zdravia ľudí. Osem z týchto ochorení sa prenáša vzdušnou cestou.
„Je potrebné si uvedomiť, že vzduch máme spoločný a dýchame ho všetci. Epidemiológovia preto v týchto prípadoch nemajú žiadnu šancu zastaviť šírenie ochorenia, ktoré sa zanesie do neočkovanej komunity. Dajú sa robiť opatrenia, ktoré stlmia alebo spomalia jeho šírenie, ale nedokážeme ho zastaviť. Jedine očkovaním,“ zdôraznila Pertináčová.
Očkovanie, ale ani prekonanie ochorenia nemusia ľuďom zabezpečiť celoživotnú imunitu. Medzi takéto ochorenia patrí napríklad pertussis – čierny kašeľ, pri ktorom imunita trvá len obmedzený čas. Preto je podľa epidemiológov potrebné sa proti tomuto ochoreniu pravidelne preočkovávať.
Aj keď ide o bakteriálne ochorenie, netreba sa spoliehať na antibiotickú liečbu. Baktéria Bordetela pertussis, ktorá je pôvodcom ochorenia, je totiž špecifická tým, že pri svojom množení vylučuje do organizmu toxín, ktorý poškodzuje dýchacie cesty a je zodpovedný za klinický obraz tohto ochorenia. A proti tomuto toxínu sú antibiotiká bezmocné.
Tetanus neradno podceňovať
Povinné očkovanie sa týka aj dvoch ochorení, ktoré sa nešíria vzdušnou cestou. Ide o tetanus a žltačku typu B. Aj v týchto prípadoch existujú racionálne dôvody, prečo boli tieto ochorenia zaradené do zoznamu povinného očkovania.
Baktéria Clostridium tetani je pôvodcom tetanu a patrí medzi baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú všade okolo nás. Spóry baktérie sú produkované tráviacim traktom niektorých druhov zvierat a zachytené na rôznych predmetoch či rastlinách dokážu dokonca aj v extrémnych podmienkach prežiť niekoľko rokov.
Stačí sa napríklad porezať na kúsku skla, pichnúť o tŕň alebo poraniť starým klincom, aby baktéria prenikla do organizmu človeka. „Preto ak máte úraz, treba sa dať zaočkovať, ak ste neboli v nedávnej minulosti očkovaní. Pri väčších poraneniach sa treba preočkovávať, ak uplynulo viac ako 5 rokov od posledného očkovania proti tetanu. Pri menších poraneniach je to interval desiatich rokov. Netreba to podceňovať, lebo úmrtia na tetanus sú strašné. Pacient umiera pri plnom vedomí na zadusenie a nedá sa mu už nijako pomôcť,“ varuje Pertináčová.
Toxíny, ktoré produkujú v organizme baktérie tetanu, totiž spôsobujú nezvratné zmeny na neuromuskulárnych spojeniach, ktoré sa nedajú ovplyvniť žiadnou liečbou.
Žltačka zanecháva následky
Žltačka typu B sa na zoznam povinného očkovania dostala práve pre ťažký priebeh a závažné následky, ktoré ochorenie znamenalo pre detských pacientov.
V prípade detských pacientov totiž žltačka typu B až v 90 % prerástla do chronického ochorenia a už do piatich rokov títo pacienti zomierali na rakovinu alebo cirhózu pečene. U dospelého pacienta pritom tento vývoj trvá v priemere 10 až 12 rokov od prekonania ochorenia a 10 % dospelých pacientov prechádza do chronického poškodenia s komplikáciami v podobe cirhózy či rakoviny.
Žltačka typu B sa pritom neprenáša len pohlavným stykom, ako mnohí mylne predpokladajú. V prvom rade ide o prenos krvnou cestou, to znamená pri poraneniach, tetovaniach, piercingoch či lekárskych zákrokoch.
Niekedy sa však ani nepríde na to, ako pacient žltačku dostal. Cesty prenosu ešte stále nie sú dobre známe. To, čo však vieme je, že na prenos ochorenia stačí mikroskopické množstvo hoci aj niekoľko týždňov zaschnutej krvi, ktorá sa voľným okom nedokáže rozpoznať a nedá sa vyhnúť sa jej.
