Slovo „dofinancovanie“ v skutočnosti neexistuje. Kodifikačné príručky slovenčiny ho nepoznajú. No pri správach z posledných dní by ste to neuhádli. Dofinancovanie sa skloňuje vo všetkých pádoch. A vždy v súvislosti so zdravotníctvom. Naznačuje, že vydelených finančných prostriedkov je málo a treba pridať.
Že je v zdravotníctve málo peňazí, je zaužívaný názor. Ten sa len občas snažili vyvrátiť analytici poukazovaním na to, že nejde ani tak o množstvo, ako o nevhodné použitie. No v ostatných mesiacoch už napríklad aj Európska komisia pripustila, že peňazí môže byť málo.
Túto debatu odsunula do úzadia poslanecká iniciatíva.
Ťažko plánovať, upozorňujú zdravotné poisťovne
Zvyšovanie príplatkov za prácu cez víkend a v noci a zavedenie rekreačných poukazov. Poslanci tieto nápady radostne schválili a praktickými dopadmi sa ešte radostnejšie už nezaoberali. Problém množstvo vs. použitie bol v mihu vyriešený – keď na systém dopadnú nemalé nečakané výdavky, je to jasné.
Zvýšené náklady by boli problémom samy osebe. No to, že prišli uprostred roka, spôsobilo diery v rozpočtoch nemocníc aj zdravotných poisťovní. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať – s VšZP sa rozkmotrili asociácia nemocníc aj laboratóriá Medirexu.
Situáciu ešte zhoršilo, že štát sa sekol pri odhade svojich poistencov. V skutočnosti ich mal viac, než udával rozpočet. Síce reálne za nich poctivo zaplatil, no zároveň to znamenalo, že ich časť bola v rozpočte plánovaná ako ekonomicky aktívna. A tí by do systému priniesli viac peňazí, upozorňuje členka predstavenstva zdravotnej poisťovne Union Elena Májeková.
Legislatívne excesy kritizuje. „Ako majú [poisťovne a poskytovatelia] plánovať svoju činnosť na celý rok?“ pýta sa Májeková.
Pridávajú sa aj zástupcovia ostatných poisťovní. Na minulotýždňovej diskusii, ktorú v bratislavskom Au Café organizovali Zdravotnícke noviny, kritizovali nestabilitu a časté zmeny.
Podpredseda dozornej rady VšZP Marcel Klimek zdôraznil potrebu legislatívne stabilizovať sektor. Zdravotníctvo predsa nepodlieha cyklickým výkyvom, odôvodnil.
„Takto sa nepohneme od riešenia mikroproblémov ku komplexným problémom,“ skonštatoval.
Definujeme niekedy nárok poistenca?
Pripája sa aj riaditeľ Úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti poisťovne Dôvera Marián Faktor. „Odborníci sa na riešení problémov viacmenej zhodnú, no problém príde pri presadzovaní do reálneho života – a nikto za to nenesie zodpovednosť,“ poznamenal.
Koreň problému je podľa Klimeka v tom, že na Slovensku stále nie je jednoznačne definovaný nárok pacienta. Čiže nemáme zdravotné poistenie, ale je to v podstate forma dane. Pritom sadzba sa mení a plnenie je arbitrárne. „Nemáme tak definované poistné plnenie, z čoho vyplýva problém rozdeliť verejné a súkromné poistenie,“ vymenoval Klimek.
Ako poznamenáva Faktor, je pritom otázne, či sa niekedy podarí akejkoľvek politickej sile nárok presadiť.
Už rozpočet bol rizikový
Na riziká rozpočtu v oblasti zdravotníctva upozorňoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Nepozdávalo sa mu ani oddlžovanie, pripomenula prezidentka Spoločnosti všeobecného lekárstva Slovenska (SVLS) Monika Palušková.
Oddlženie nemocníc nemusí priniesť efekt, varuje NKÚ
SVLS dáva do pozornosti aj samotné platby za poistencov štátu. „Pri hodnote 5 % možno hovoriť o udržateľnosti. V súčasnosti sa finančnými „kotrmelcami“ dostali na hodnotu 3,44 %, čo nepokrýva ani základné požiadavky financovania zdravotnej starostlivosti za dôchodcov, deti či nezamestnaných,“ varuje Palušková.
Podľa nej sa slovenské zdravotníctvo zmieta v absolútnom marazme. „Kolíše sa ako Golem zo strany na stranu, občas ho ktosi chytro podoprie, aby sa nezvalil a všetci dúfajú, že ak sa mu podlomia kolená, nepadne na ich stranu,“ opísala Palušková.
Investori do zdravotníctva sa nám oblúkom vyhnú
Vráťme sa k okrúhlemu stolu Zdravotníckych novín. Ako na nej povedal riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze ministerstva financií Štefan Kišš, máme pre zdravotníctvo najlepší rozpočet. Teda v tom zmysle, že je konečne prehľadný a vieme, komu sa za čo platí.
„Celkový objem zdrojov je primeraný vzhľadom na ekonomický rozvoj, ale výsledky výrazne zaostávajú,“ skonštatoval Kišš.
Legislatívna neistota sa však odráža aj na neochote investorov vstupovať do slovenského zdravotníctva. „Neviem si predstaviť zahraničného investora, ktorý by prišiel do situácie, kedy by nevedel, aká bude situácia vo financovaní na budúci rok,“ povedal podpredseda dozornej rady VšZP Marcel Klimek.
Prostredie by malo byť jednoznačne odbremenené od politických cyklov, ktoré spôsobujú neistotu, pridal sa predseda predstavenstva skupiny AGEL SK Michal Pišoja. Jeden z mála investorov na Slovensku podľa neho verí, že raz musí prísť k tomu, aby sa sektor štandardizoval.
„Štát by nemal byť manažérom, štát má byť regulátorom. V súčasnosti však deformuje prostredie – diktuje náklady,“ zhrnul Pišoja.
