Voda je základom života. Denne si napustíme pohár čistej vody bez akéhokoľvek podozrenia, že by v sebe mohla skrývať niečo nebezpečné. Fluorid v pitnej vode je už desaťročia považovaný za spoľahlivý spôsob ochrany pred zubným kazom. Lenže čo ak táto „ochrana“ nesie aj riziká, o ktorých sme donedávna nevedeli? Najnovšie výskumy vyvolávajú otázky, či fluorid v pitnej vode nemá nežiaduci vplyv na vývoj detského mozgu.
Zubná prevencia s vedľajšími účinkami?
Fluorid sa do vodovodnej siete pridáva v mnohých krajinách, ako sú USA, Kanada, Austrália či Írsko. Dôvod? Prevencia zubného kazu, ktorá je jednoduchá a efektívna. Zdravotnícke organizácie dlhé roky tvrdili, že fluorid v koncentrácii 0,7 mg na liter vody je bezpečný a prospešný pre zdravie zubov. Problém však nastáva, keď sa pozrieme na dlhodobé účinky na ľudský organizmus, najmä na vývoj detí.
Nová štúdia z prestížneho švédskeho Karolínskeho Inštitútu varuje, že dokonca aj nízke dávky fluoridu môžu negatívne ovplyvniť vývoj mozgu detí. Obavy vzrastajú najmä pri tehotných ženách a malých deťoch, ktoré sú na toxické látky citlivejšie.
Mikroplasty v mozgu môžu spôsobiť demenciu či mŕtvicu? Nová štúdia odhalila alarmujúcu pravdu
Ako výskumníci sledovali vplyv fluoridu?
Vedci sa pozreli na situáciu v Bangladéši, kde je prirodzená hladina fluoridu v pitnej vode vyššia. Počas niekoľkých rokov sledovali 500 matiek a ich detí, pričom analyzovali vzorky moču, aby zistili presnú úroveň expozície fluoridu. Následne u detí vo veku 5 a 10 rokov testovali kognitívne schopnosti pomocou štandardizovaných metód.
Výsledky boli znepokojujúce. Deti, ktorých matky mali počas tehotenstva vyššiu hladinu fluoridu v moči, vykazovali horšie výsledky v testoch verbálneho myslenia a zmyslového spracovania. Pri desaťročných deťoch bol vplyv ešte výraznejší – čím vyššia bola hladina fluoridu, tým viac sa zhoršovali ich kognitívne schopnosti.
Kedy je fluorid problémom?
Dôležité je uvedomiť si, že fluorid nie je vždy škodlivý. V malých dávkach pomáha spevniť zubnú sklovinu a chráni pred kazmi. No keď sa kumuluje v tele – najmä počas tehotenstva a raného detstva – môže spôsobiť problémy.
V spomínanej štúdii bola priemerná hladina fluoridu v moči tehotných žien 0,63 mg/l. Už pri hodnote 0,72 mg/l vedci pozorovali zhoršené výsledky v kognitívnych testoch u desaťročných detí. Svetová zdravotnícka organizácia pritom stanovila bezpečnú hranicu pre pitnú vodu na 1,5 mg/l. Štúdia však ukazuje, že aj podstatne nižšie hladiny môžu mať nepriaznivý vplyv.
Ako je to s fluoridom v pitnej vode na Slovensku?
Na Slovensku sa fluorid do pitnej vody nepridáva. Hladina fluoridu v jednotlivých vodných zdrojoch závisí od geologického zloženia podložia. Vo väčšine oblastí Slovenska sú tieto hodnoty prirodzene nízke, a preto sa na ochranu zubov využíva najmä fluoridovaná zubná pasta alebo doplnky stravy. Niektoré prírodné minerálne vody môžu obsahovať vyššie koncentrácie fluoridu, ale bežne dodávaná pitná voda je v súlade s európskymi normami, ktoré stanovujú maximálnu hranicu fluoridu na 1,5 mg/l.
Čo hovoria odborníci?
Vedci zdôrazňujú, že táto štúdia síce preukázala súvislosť medzi expozíciou fluoridu a kognitívnymi schopnosťami, no neznamená to automaticky príčinný vzťah. Na potvrdenie týchto záverov sú potrebné ďalšie výskumy na rôznych populáciách.
Dr. Maria Kippler z Karolínskeho Inštitútu upozorňuje: „Fluorid v zubnej paste je dôležitý na prevenciu zubného kazu, ale malé deti by sa mali učiť, aby pastu neprehĺtali.“
Zaujímavé je, že u päťročných detí sa výrazné zmeny v kognitívnych schopnostiach neprejavili. Vedci predpokladajú, že buď je vplyv fluoridu dlhodobejší, alebo sa v mladšom veku prejavuje menej výrazne.
Čo to znamená pre bežných ľudí?
Táto štúdia otvára dôležitú diskusiu: Je naozaj nutné pridávať fluorid do pitnej vody, ak existuje riziko negatívnych účinkov na vývoj detského mozgu? Mnohé krajiny, ako napríklad Nemecko, Švédsko, Holandsko, vrátane Slovenska sa rozhodli fluorid do vody nepridávať a prevenciu zubného kazu riešia inými spôsobmi.
Máme sa fluoridu báť?
Fluorid v pitnej vode či v zubných pastách je jednou z najkontroverznejších tém verejného zdravia. Kým niektorí odborníci tvrdia, že prínosy prevyšujú riziká, iní upozorňujú, že dlhodobá expozícia môže mať nežiaduce účinky na vývoj mozgu detí.
