Najslabšie programy pre zdravotníctvo má podľa HPI Smer-SD a SNS
Najlepšie volebné program pre oblasť zdravotníctva majú podľa Health Policy Institute (HPI) strany Most-Híd a SaS. Obe strany získali po 35 bodov. O štyri body menej získala strana Šanca. KDH na štvrtom mieste získalo 28 bodov.
Naopak, najmenej bodov získala strana Smer-SD, ktorá podľa HPI nemá volebný program, ale len stručne pomenované priority. Tesne pred ňou skončila SNS s tromi bodmi. HPI nehodnotil všetky kandidujúce strany, ale dvanásť strán, ktoré sú podľa neho relevantné.
Ako povedal pre agentúru SITA predseda Most-Híd Béla Bugár, jeho strana vníma zdravotníctvo ako sektor, ktorý je veľkou výzvou pre verejnú politiku štátu.
“Hlavným cieľom musí byť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, vysoká spokojnosť občanov so zdravotnou starostlivosťou a stabilné finančné krytie na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Náš program dôsledne formuluje evolučné zmeny na zlepšenie systému,” povedal.
Posledné štyri roky v tejto oblasti možno podľa neho označiť za premrhané roky, keďže neprišlo k žiadnym systémovým reformám a rezort bol skôr poznačený podozreniami z korupcie a neefektívnym vynakladaním verených zdrojov.
Program strany SaS je podľa predsedu strany Richarda Sulíka pravidelne vyhodnocovaný ako najlepší a v tom liberáli nepoľavia.
“V zdravotníctve sú potrebné systémové zmeny, pretože to, čo počúvame od vládnej strany, je len naháňanie preferencií,” povedal Sulík pre agentúru SITA. Podľa neho výsledok Smeru-SD vidíme v priamom prenose.
“Štrajkujúce sestry, nemocnice v katastrofálnom stave,” povedal s tým, že jeho strana presadzuje tranformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, odpolitizovanie nominácií manažérov nemocníc a zadefinovanie zákonného nároku na rozsah zdravotnej starostlivosti.
Zadlženosť nemocníc presiahla pol miliardy eur
Problémom slovenského zdravotníctva je aj zadlženosť nemocníc, ktorá ku koncu minulého roka presiahla pol miliardy eur. Podľa odhadov HPI môže ísť o sumu okolo 515 miliónov eur. Ako uviedli analytici HPI v publikácii Zdravotníctvo po voľbách 2016, tohtoročný rozpočet počíta s rezervou 50 miliónov eur na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach.
V minulom roku bola v rozpočte obdobná rezerva, tiež vo výške 50 miliónov eur. Tá sa však ku koncu roka použila v rámci dvojmesačného zvýšenia platieb za poistencov štátu do zdravotného poistenia. Rovnakú situáciu predpokladá HPI aj tento rok.
Problematických zdravotníckych zariadení je asi 20. Medzi nimi má podľa analytikov výnimočné postavenie Univerzitná nemocnica Bratislava, na dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni sa podieľa viac ako 50 %.
Podľa inštitútu je zaujímavé sledovať záväzky voči Sociálnej poisťovni, pretože je to zvyčajne prvá nákladová položka, ktorú nemocnica prestáva splácať, keď sa dostane do finančných problémov.
Okrem bratislavskej UNB sú problematické najmä Detská fakultná nemocnica v Bratislave a Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici, a nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (Považská Bystrica, Prievidza, Myjava).
Samotné oddlženie nepomôže
Podľa poslanca a člena parlamentného výboru pre zdravotníctvo Viliama Novotného je jednou z najľahších ciest oddlženie nemocníc, pričom zrejme nás čaká už piate v histórii Slovenska.
„Oddlženie samo o sebe nič neurobí, paradoxne potrestá tých, ktorí sú zodpovední. Tí, ktorí dobre hospodária a dávajú pozor na svoj hospodársky výsledok, tak tí nedostanú nič pri oddlžení,“ povedal v diskusii HPI so zástupcami zodpovednými za zdravotníctvo v jednotlivých politických stranách. Nosným problémom sú podľa poslanca mäkké rozpočtové opatrenia.
Lucia Copákova zo strany Sieť, upozornila, že na Slovensku nefunguje pravidlo „dobrého hospodára“. Sieť tak chce zaviesť hmotnú zodpovednosť na všetkých úrovniach riadenia v zdravotníctve v kombinácii s otvoreným výberovým konaním. K tomu navrhuje Sieť aj zavedenie centrálnych nákupov.
Hlavným problémom v slovenských nemocniciach je podľa Tibora Hlavatého z hnutia OĽaNO – NOVA kvalita. „Jeden z tých dôvodov prečo nemocnice vytvárajú dlh, je ten, že jednoducho do nemocníc ide málo prostriedkov. Manažmenty sú mimoriadne neefektívne, pretože kradnú. To je otázka politickej kultúry,“ povedal v diskusii Hlavatý.
Dlh nemocníc sa podľa neho nedá vyriešiť bez zmeny a reforiem manažmentu nemocníc. „Potrebujeme správne rady, potrebujeme profesionálne vybraných manažérov, asi zaangažovať profesionálne agentúry,“ poznamenal Hlavatý.
Riešenie dlhu štátnych nemocníc má podľa Mariána Faktora z KDH dve polovice. Z hľadiska príjmov by malo byť spravodlivé financovanie vďaka platbe za diagnózu (DRG). „Pokiaľ je to možné, prevziať metodiku z Nemecka a nevymýšľať nejaké individuálne odchýlky na Slovensku, to je strana príjmov,“ vysvetlil Faktor.
Na strane nákladov vidí tri opatrenia, ktoré by mohli pomôcť oddlženiu nemocníc, a to osobná zodpovednosť manažmentov nemocníc za výsledok hospodárenia, kolektívne orgány z radov zamestnancov a benchmarking.
