Juhoafrický kmeň pred bránami, hranice sú stále otvorené. Podľa epidemiológov ich uzavretie už nepomôže

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Švajčiarsko, koronavírus, letisko
Foto: ilustračné, SITA/AP

V čase, keď na Slovensku leží pacient s podozrením na nakazenie sa infekčnejším a nebezpečnejším juhoafrickým kmeňom vírusu SARS-CoV-2, Slovensko iba otvára otázku možnosti prísnejších kontrol na hraniciach.

Už koncom minulého týždňa pritom premiér Igor Matovič (OĽaNO) skonštatoval, že v súčasnosti má každý tretí pozitívne testovaný na COVID-19 britskú mutáciu. Tá sa k nám dostala práve zavlečením z cudziny.

Keď sa však premiéra novinári pýtali, či sa neuvažuje o uzavretí hraníc, reagoval, že Slováci sú si sami hrozbou. Doteraz sa tak spoliehame na zodpovednosť jednotlivca. Očakávalo sa, že každý, kto prekročí štátne hranice, sa dobrovoľne nahlási a dodrží karanténu, alebo sa nechá otestovať.

Najnebezpečnejšie Česko

V snahe ochrániť svojich obyvateľov nielen pred agresívnejšími variantmi koronavírusu, ale aj pôvodným vírusom SARS-CoV-2, však mnohé štáty pristúpili k uzatvoreniu hraníc už pred týždňami. Na Slovensku sa táto otázka stále nevyriešila.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) ešte 2. februára povedal, že si nemyslí, že je to z epidemického hľadiska podstatné. Zároveň však vtedy priznal, že momentálne považuje za najviac nebezpečnú hranicu s Českou republikou.

Na tlačovej konferencii v utorok už ale povedal, že práve kvôli obave z juhoafrickej mutácie opätovne otvorí na rokovaní vlády otázku ohľadom hraníc. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako by sme kontrolovali tých, čo vstupujú na územie Slovenskej republiky,“ dodal.

Viac o téme: Koronavírus

Súhlasí s ním aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý v stredu pred zasadnutím vlády skonštatoval, že by sme mali „nájsť rozumný vykonateľný režim kontroly na hraniciach“ a dodal, že je tiež potrebné „spojazdniť“ aplikáciu na domácu karanténu.

Predtým boli prísnejší

Počas prvej vlny pandémie sa na otázku kontroly hraníc vláda pozerala úplne inak. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) vtedy na základe vyhlásenia vlády nariadil karanténu dokonca aj tým pendlerom, ktorí mali negatívne testy.

Opatrenia sa počas mája začali uvoľňovať, viacerí epidemiológovia však v lete navrhovali, aby sa kontroly na hraniciach sprísnili kvôli návratu dovolenkárov a s tým spojeným rizikom. To, že sa k nám vírus rozšíril práve cez hranice pripomenul aj Sulík.

Aktuálne sa nám v boji proti ochoreniu COVID-19 vôbec nedarí, podľa vlády to spôsobuje aj anglický kmeň, ktorý je vysoko infekčný. Aj preto v utorok na tlačovej konferencii Ján Mikas, hlavný hygienik SR, predstavil nové usmernenia pre osoby vracajúce sa zo zahraničia.

Najskôr na ôsmy deň

Pôvodne sa po návrate zo zahraničia na Slovensko odporúčalo otestovať sa na prítomnosť koronavírusu najskôr na piaty deň, teraz sa tento interval zvýšil na ôsmy deň. Ľudia tak musia ostať v karanténe dlhšie.

„Ak vyjde takáto osoba negatívna, končí domácu izoláciu. Ak nejde na test alebo je pozitívna, tak 14 dní pre celú domácnosť platí dĺžka domácej izolácie, respektíve do negatívneho výsledku PCR testu,“ vysvetlil Mikas.

Stále však ide len o spoľahnutie sa na zodpovednosť konkrétnej osoby. Opýtali sme sa preto epidemiológov, či by ešte teraz malo vôbec zmysel hranice zatvoriť alebo už je to bezpredmetné, ako tvrdil Krajčí.

Stačí kontrola

Epidemiologička Katarína Naďová si rovnako nemyslí, že hranice by sa mali úplne uzatvoriť. „Myslím si, že sprísniť opatrenia celkom určite áno. Ide hlavne o kontrolu na hraniciach,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk.

Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej v prvom rade potrebujeme v súvislosti s výskytom jednotlivých mutácií poznať situáciu na Slovensku. Na detekcie mutácie B117, teda anglického kmeňa, máme PCR test vyvinutý slovenskými vedcami.

„Juhoafrický kmeň je možné určiť zatiaľ len sekvenovaním, čo robí len niekoľko pracovísk na Slovensku, ale určite by bolo vhodné zmapovať či a do akej miery je už zastúpený vo vzorkách v jednotlivých častiach Slovenska,“ upozorňuje Bražinová.

Zatvorenie hraníc nepomôže

Aj doktorka z Ústavu epidemiológie Univerzity Komenského v Bratislave sa prikláňa k názoru, že zatvorenie hraníc je už v tejto fáze zbytočné, kontrola na hraniciach má však veľký zmysel.

„Nemyslím si, že by zatvorenie hraníc zabránilo príchodu nových mutácií, je pravdepodobné, že tu už sú, aspoň tá tzv. juhoafrická, nakoľko sa vyskytuje v Európe a jej epicentrom je momentálne rakúske Tirolsko,“ uviedla Bražinová.

Podľa jej slov je dôležité, aby sa ľudia prichádzajúci zo zahraničia dôsledne podrobovali karanténe a PCR testu. Rovnako by sme sa mali sústrediť na vyhľadávanie a izolovanie kontaktov všetkých infikovaných, teda na trasovanie.

Nerizikové krajiny

Krajín, ktoré sú z epidemiologického hľadiska považované za menej rizikové a pre ktoré pri návrate na Slovensko platí voľný prechod cez hranice bez povinnosti izolácie v domácom prostredí a testovania na COVID-19, je síce veľmi málo, ale existujú.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR tam zaraďuje iba tri európske krajiny, konkrétne Fínsko, Nórsko a Island. V zozname sa nachádza aj Čína, keďže pandemická situácia je tam dlhodobo stabilná. Okrem týchto štátov považujú za bezpečné ešte Austráliu, Južnú Kóreu, Nový Zéland, Singapur a Taiwan. Ostatné krajiny predstavujú riziko.

Aktuálne nariadenia

V rámci platnej vyhlášky ÚVZ pre ľudí, ktorí vstúpia na územie Slovenska z ostatných krajín platí, že musia nastúpiť do domácej karantény, spoločne so všetkými členmi domácnosti, alebo do karanténneho ubytovacieho zariadenia.

Zároveň sú povinní nahlásiť sa telefonicky regionálnemu úradu verejného zdravotníctva alebo sa elektronicky registrovať cez formulár eHranica. V prípade Slovákov sa treba nahlásiť aj ku svojmu všeobecnému lekárovi či pediatrovi.

Príslušníci Policajného zboru SR môžu ľudí v rámci kontroly žiadať o potvrdenie o registrácii cez formulár eHranica, ktorým sa musia cudzinci aj našinci po návrate z cudziny preukázať.

Koronavírus, hranice
Foto: SITA/AP

Karanténa sa končí po 14. dňoch v prípade, ak sa príznaky ochorenia COVID-19 neprejavili alebo ide o bezpríznakový priebeh aj vtedy, ak dotyčný stále neobdržal negatívny výsledok PCR testu.

Platí to však len pre štáty, ktoré sú členmi Európskej únie (EÚ) a sú mimo zoznamu rizikových krajín, tiež pre Lichtenštajnsko či Švajčiarsko a to len vtedy, pokiaľ sa daná osoba v posledných 14 dňoch pohybovala iba v rámci takýchto krajín.

K povinnostiam registrácie a domácej izolácie platí v prípade štátov opísaných vyššie aj alternatíva. Môžu sa preukázať negatívnym výsledkom PCR testu, ktorý im bol vykonaný mimo Slovenskej republiky a nie je starší ako 72 hodín.

DOPRAVA: Kontrola na hraničnom priechode
Na začiatku júla budú kontrolovať dodržiavanie karanténnych povinností na hraničných priechodoch s Českou republikou. Foto: Archívne, SITA/Tomáš Somr

Môžu sa tiež preukázať negatívnym výsledkom antigénového testu, ale len tým, ktorý spravili v laboratóriách na území Rakúska či Českej republiky. Tento výsledok rovnako nesmie byť starší ako 72 hodín.

Pokiaľ niekto pricestuje z krajiny mimo EÚ, musí v izolácii zotrvať do obdržania negatívneho výsledku testu. Od 21. decembra minulého roka platí táto povinnosť aj pre osoby, ktoré v posledných 14 dňoch navštívili Spojené kráľovstvo.

Každý cestujúci, ktorý prilieta na Slovensko z ktorejkoľvek krajiny sveta, musí vyplniť Formulár na vyhľadanie cestujúceho v súvislosti s ochranou verejného zdravia. Niektoré aerolinky pri návrate do vlasti vyžadujú aj preukázanie sa negatívny testom na COVID-19.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alexandra BražinováIgor MatovičJán MikasKatarína NaďováMarek KrajčíRichard Sulík
Firmy a inštitúcie MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SRÚEUK Ústav epidemiológie Univerzity Komenského v BratislaveÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR